Účtovníctvo (zastarano kníhvedenie) je metóda evidencie hospodárskej činnosti prostrednictvom účtov; vnútorne usporiadaná sústava informácií a údajov v hodnotovom vyjadrení. [1] Podrobnosti definície pozri nižšie.

Bližšie vymedzenie termínu upraviť

Termín účtovníctvo (bez ďalších prívlastkov) je v literatúre pri bližšom pohľade vymedzovaný veľmi rôzne, konkrétne najmä ako jedna z týchto možností (použité termíny a značky porov. nižšie v kapitole Delenie):

Daňové účtovníctvo sa niekedy chápe ako súčasť finančného účtovníctva, inokedy sa berie ako systém stojaci mimo účtovníctva.

Ďalšie (svojou podstatou odlišné) významy termínu účtovníctvo sú:

  • náuka o metódach a technike účtovania
  • sústava účtovných zápisov a písomností
  • oddelenie organizácie venujúce sa účtovníctvu, príp. zastarano úrad účtovníka
  • historicky: vedenie účtovných kníh (aj v zmysle ich fyzickej údržby, vizuálnej úpravy a podobne)

Delenie upraviť

Znaky A, B, C ... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého termínu.

Delenie podľa adresáta účtovníctva upraviť

Základné (pri najširšom ponímaní termínu účtovníctvo) je delenie na finančné účtovníctvo (teda účtovníctvo požadované podľa zákonov, najmä podľa obchodného a daňového práva), nákladové či manažérske účtovníctvo (účtovníctvo vedené organizáciami z vlastnej iniciatívy na svoje vlastné potreby) a národné účtovníctvo (účtovníctvo vedené štatistickým úradom o ekonomike celého štátu ako celku).

Podrobnosti takéhoto delenia sa líšia podľa autora. Celkovo vzniká takéto delenie:

Poznámky:

Delenie podľa typu účtujúceho upraviť

Účtovníctvo:

Charakteristika upraviť

Účtovníctvo je:

  • z praktického hľadiska jednak nástrojom zaznamenávania skutočností a jednak nástrojom riadenia a zdrojom informácií pre rozhodovanie
  • z teoretického hľadiska ekonomickou disciplínou, ktorá opisuje skutočnosti, ktoré sú predmetom praktického účtovníctva, hodnotí ich a analyzuje, s cieľom ďalšieho zdokonalenia praktického účtovníctva

Encyklopédia Slovník obchodně-technický, účetní a daňový (5-dielov, 1936 - 1940) výstižne píše[3]: Účtovníctvo môže byť:

a) jednoduchým pisárčením, pokiaľ ide o zapisovanie položiek v časovom poradí i podľa druhu majetkových hodnôt na ľavú alebo pravú stranu účtu a je to tak často i dnes, keď vedúci učtárne na účtovný doklad predpíše, ako a kde sa ma položka zapísať;
b) umením, pokiaľ ide o účelnú voľbu sústavy účtov a spôsobu účtovania a jeho zdokonaľovania, účtovnú uzávierku, oceňovanie, bilancovanie podľa daňových a obchodných zákonov;
c) vedou, pokiaľ sa skúmajú príčiny a účinky účtovných zápisov z rôznych hľadísk, 1. j. právneho, národohospodárskeho, daňového, matematického a iného, a účelnosti nielen celku, ale aj jednotlivých zložiek, ktorými sú účty.

Pokiaľ ide o konkrétne podrobnosti o fungovaní účtovníctva, pozri najmä články finančné účtovníctvo, manažérske účtovníctvo a národné účtovníctvo.

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. Slovo počtovníctvo je kalk z nemeckého Rechnungswesen. U nás sa tento pojem používal v polovici 20. storočia; v právnych predpisoch sa používal do 50. rokov 20. storočia, v súčasných slovenských právnych predpisoch sa nepoužíva a toto zoskupenie podnikových činností v nich dnes nemá špeciálne označenie. V nemecky hovoriacich krajinách sa pojem počtovníctvo naďalej často používa a v širšom zmysle zahŕňa aj národné účtovníctvo. Slovo Rechnungswesen sa často nepresne prekladá ako „výkazníctvo“ (výkazníctvu správne zodpovedá nemecký výraz Rechnungslegung a anglický financial reporting).
  3. citované podľa Šlosár, R.: Dejiny účtovníctva na Slovensku, 2008

Zdroje upraviť