České Budějovice
České Budějovice (nem. Budweis či Böhmisch Budweis) sú štatutárne mesto a metropola Juhočeského kraja. Ležia v Českobudějovickej panve na sútoku riek Vltava a Malše. Ich katastrálne územie má rozlohu 55,55 km² a k 5. marcu 2010 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 95 640 obyvateľov.[2] Nachádza sa v nich celý rad historických pamiatok a múzeí a preto sú s blízkymi historicky cennými mestami (Hluboká nad Vltavou, Český Krumlov, Zlatá Koruna, Vyšší Brod atď.) častým cieľom turistov. V meste je sídlo biskupa českobudějovickej diecézy.
| České Budějovice | |||
| štatutárne mesto | |||
 Centrum Českých Budějovíc
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Juhočeský (CZ031) | ||
| Okres (LAU 1) | České Budějovice (CZ0311) | ||
| Historická krajina | Čechy | ||
| Rieky | Vltava, Malše | ||
| Nadmorská výška | 381 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°58′29″S 14°28′29″V / 48,974722°S 14,474722°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 528 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 379 m n. m. | ||
| Rozloha | 55,56 km² (5 556 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 93 253 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 678,42 obyv./km² | ||
| Primátor | Dagmar Škodová Parmová (ODS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 370 01 | ||
| Miestne časti | 7 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 66 | ||
| Katastrálne územie | 11 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0311 544256 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Č. Budějovice nám. Přemysla Otakara II. 1,2 370 92 České Budějovice | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: České Budějovice | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.c-budejovice.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny upraviť
České Budějovice boli založené ako kráľovské mesto v roku 1265. Lokáciu uskutočnil na príkaz kráľa Přemysla Otakara II. jeho rytier Hirzo. Nové mesto malo predstavovať dosiaľ chýbajúcu základňu kráľovskej moci v južných Čechách, kde mali výraznú moc rody Vitkovcov a Rožmbergovcov. Tieto dve "lokálne mocnosti" medzi sebou dlho súperili, až pokým obe nepotlačil ich spoločný nepriateľ - husiti.
Počas husitských vojen i po nich Budějovice finančne upadali, kvôli neusporiadaným pomerom v krajine, ktoré od nich odklonili obchodné cesty. V pokojnom 16. storočí sa mestu opäť darilo, najmä vďaka rozsiahlej ťažbe striebra a príjmom z varenia piva, obchodu so soľou, súknom a rybárskeho hospodárenia. Potom Budějovice znova čelili ťažkým časom za stavovského povstania, kedy sa postavili na stranu cisára a boli niekoľkokrát obliehané. Napriek tomu sa Budějoviciam podarilo zbaviť konkurencie mesta Rudolfova. V tridsiatych rokoch sa vďaka bojom v stredných a severných Čechách stali dočasným hlavným mestom, do ktorého sa presunuli niektoré dôležité úrady z Prahy. V júli 1641 prežili Budějovice veľký požiar, vyhoreli asi dve tretiny mesta.
České Budějovice zažili obliehanie vojskami saského kurfirsta Karola Albrechta počas Prvej sliezskej vojny a v roku 1742 boje medzi habsburgovskými vojskami a francúzskou armádou medzi Budějovicami a Hlubokou nad Vltavou. Počas Druhej sliezskej vojny zvádzali v okolí mesta boje rakúska a pruská armáda, pričom Prusi dočasne obsadili mesto. Mesto nadobudlo význam v roku 1785, kedy sa stalo sídlom biskupa novovzniknutej českobudějovickej diecézy.
Ďalší vzostup nastal na začiatku 20. storočia, kedy sa sem presídlila krajská správa z Písku a Tábora. Bola tiež postavená železnica a z malého deväťtisícového mesta sa postupne stalo významné centrum.
Od druhej sliezskej vojny sa boje Budějoviciam vyhýbali, po prevrate a vzniku Česko-Slovenska malo rozhodujúce slovo české obyvateľstvo. Tento stav trval až do okupácie jednotkami Wehrmachtu 15. marca 1939, kedy vrcholné posty na úradoch ovládli Nemci. Priame bojové akcie mesto postihli až na konci vojny - v marci 1945 sa stali cieľom náletov amerického letectva, ktoré spôsobili veľké straty na životoch aj majetku. V apríli nemecká posádka mesto bez boja opustila a prenechala ho sovietskym jednotkám. Po vojne bolo vysídlených asi 7500 Nemcov (približne 16% obyvateľstva).
V roku 1949 sa stali České Budějovice hlavným mestom novovzniknutého Juhočeského kraja. Od roku 2000 sú hlavným mestom nového Budějovického kraja, ktorý bol v máji 2001 premenovaný na Juhočeský kraj. V auguste 2002 bolo mesto postihnuté veľkými povodňami, Malše a Vltava zaplavili veľkú časť mesta (vrátane historického centra) a spôsobili značné škody.
Významné podniky upraviť
- Budějovický Budvar – pivovar
- Budějovický měšťanský pivovar – pivo Samson
- Duropack Bupak Obaly – vývoj, výroba a predaj vlnité lepenky a obalov z vlnitej lepenky
- GAMA – vývoj, výroba a predaj spotrebného zdravotníckeho materiálu, laboratórnych a veterinárnych produktov z plastov
- Gamex – výroba potravinárskych obalov
- Jihočeské tiskárny – výroba etikiet a papierových obalov
- Koh-i-noor Hardtmuth – výroba školských a kancelárskych potrieb
- Madeta – mliekarne
- Motor Jikov - strojárska výroba, tlaková zlievareň, zlievareň liatiny, nástrojáreň
- Robert Bosch – vývoj a výroba komponentov motorov pre osobné automobily
- Slévárna České Budějovice
Osobnosti upraviť
- Eduard Kohout (* 1889 – † 1976), herec
- Libuše Havelková (* 1924 – † 2017), herečka
- Jiří Císler (* 1928 – † 2004), herec a humorista
- Miloslav kardinál Vlk (* 1932), český kardinál, pražský arcibiskup, český prímas a rímskokatolícky teológ
- Marta Kubišová (* 1942), speváčka a herečka
- Vladimír Remek (* 1948), kozmonaut
- Sylvie Bodorová (* 1954) , česká skladateľka
- Pavlína Jíšová (* 1962), folková a country speváčka
- Karel Roden (* 1962), herec
- Daniel Herman (* 1963), politik
- Petr Muk (* 1965 - † 2010), spevák
- Jiří Hájíček (* 1967), spisovateľ
- Alice Nellis (* 1971), scenáristka a režisérka
- Karel Poborský (* 1972), futbalista
- Pavel Šporcl (* 1973), huslista
- Václav Prospal (* 1975), hokejista, dvojnásobný majster sveta
- Radek Dvořák (* 1977), hokejista, majster sveta
- Tomáš Klimek (* 1979), historik stredoveku, spisovateľ a prekladateľ
- Jiří Mádl (* 1986), herec
Partnerské mestá upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ Obec: ČESKÉ BUDĚJOVICE [online]. Ministerstvo vnitra České republiky, rev. 2010-03-05, [cit. 2010-03-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Partnerská města [online]. © Statutární město České Budějovice, [cit. 2010-03-05]. Dostupné online. Archivované 2015-06-14 z originálu.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému České Budějovice
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České Budějovice na českej Wikipédii.