Čierne
O iných významoch výrazu Čierne pozri Čierne (rozlišovacia stránka).Čierne je obec na Slovensku v okrese Čadca.
| Čierne | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Región | Kysuce |
| Vodný tok | Čierňanka |
| Nadmorská výška | 454 m n. m. |
| Súradnice | 49°29′32″S 18°49′21″V / 49,492222°S 18,822500°V |
| Rozloha | 20,84 km² (2 084 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 4 416 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 211,9 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1645[1]/1662[2] |
| Starosta | Peter Staňo[3] (nezávislý) |
| PSČ | 023 13 |
| ŠÚJ | 509159 |
| EČV (do r. 2022) | CA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Čierne Čierne 189 |
| E-mailová adresa | obeccierne@stonline.sk |
| Telefón | 43 73 236 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Čierne | |
| Webová stránka: obeccierne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Čierňan[4]
| |
Poloha upraviť
Obec sa nachádza v južnej časti Jablunkovského medzihoria, asi 6 km severovýchodne od Čadce. Iba do najjužnejšej časti územia zasahujú Kysucké Beskydy (podcelok Javorský Beskyd). Na východe susedí so Skalitým, na juhu s Čadcou (mestská časť Čadečka), na západe so Svrčinovcom, na severe s českými obcami Bukovec a Hrčava a na severovýchode s poľskou dedinou Jaworzynka (súčasť obce Istebna). Hranice Slovenska, Česka a Poľska sa v katastri obci stretávajú v jednom bode, tzv. trojmedzí.
Najvyšší bod územia obce je vrchol Tri kopce (824 m n. m.[5]) v Kysuckých Beskydách na hranici so Skalitým.
Vodné toky upraviť
Obcou preteká z východu na západ rieka Čierňanka, spoločne s prítokmi Čadečka (P), Stankovský potok (Ľ), Gorilov potok (P), Čierny potok (P), Markov potok (P) a Stašov potok (Ľ).
Názov obce upraviť
Kronika udáva, že územie Čierneho pred založením pokrývali tmavé, čierne hory. Ľudová tradícia zas hovorí, že na vyšnom konci dediny sa nachádzala čierna, rašelinová zem. Iný prameň tvrdí, že názov Čierne pochádza zo starodávneho slova „crn“, ktorým sa označovali nezarastené miesta pod húštinou pred vrcholom hory. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1645.
Dejiny upraviť
Čierne bolo so Svrčinovcom a Skalitým založené počas kopaničiarskeho osídľovania oblasti v prvej polovici 17. storočia. Celé územie patrilo do chotára Krásna nad Kysucou. Prvá písomná zmienka o chotári dnešnej obce pochádza z roku 1417, v listine Budatínskeho panstva z roku 1438 sa ako caput Chethcze (prameň Čadce) spomína Čierňanka. Počas 16. storočia nastal príliv nových osadníkov, Valachov, ktorí postupne osídlili celý región. Pohraničný región sa často spomína v súvislosti s územnými spormi okolitých panstiev. Názov obce pochádza od Čierneho potoka, nazývaného podľa tmavo zafarbeného dna. V súpise majetku Budatínskeho panstva z roku 1638 sa zachovala prvá písomná zmienka o Čiernom, ktoré bolo v tom čase iba malou osadou. V listine z roku 1641 sa proti prúdu rieky Čadce (Čierňanky) spomína výstavba novej obce a v roku 1662 sa Čierne priamo uvádza v súpise majetku hradu Strečno. V tomto roku tu žilo 26 osadníkov, v roku 1696 tu bolo 30 sedliackych usadlostí, z toho 11 opustených.
Prvý kostol bol podľa legendy postavený jezuitským misionárom Leopoldom Tempesom v lokalite Latonka v roku 1587, čo je však vzhľadom na absenciu osídlenia v oblasti nepravdepodobné. Rovnako tak, spomínaný misionár žil až v rokoch 1675 – 1742. Skalité, Svrčinovec aj Čierne patrili od roku 1620 do farnosti v Čadci, prvý drevený kostol v obci, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, bol postavený v roku 1693. Nový a väčší kostol bol na mieste pôvodného postavený v roku 1723, kedy tu pôsobil spomínaný misionár a murovaný kostol bol vystavaný v rokoch 1787 – 1793. Samostatná farnosť v obci vznikla v roku 1796 a zahrňovala aj susedný Svrčinovec, ktorý sa osamostatnil až v roku 2001.
Jednotriedna ľudová škola bola postavená v roku 1803, ďalšia budova pribudla v roku 1874 a do roku 1898 bolo vyučovanie chlapcov a dievčat oddelené. Druhá škola (štátna) bola postavená v roku 1912. Veľký prínos znamenalo otvorenie železnice do Poľska v roku 1884, ako aj zriadenie pošty o rok neskôr. Súčasný farský kostol bol dokončený v roku 1888, od roku 1896 tu bol zriadený notársky úrad pre Čierne, Skalité a Svrčinovec. V roku 1928 sa spomína hasičský zbor a 28. októbra 1933 bola otvorená nová škola na nižnom konci.
Doprava upraviť
Severnou časťou katastra obce, v blízkosti štátnej hranice, prechádza diaľnica D3, dokončená v roku 2017. Kvôli zložitému terénu sa na nej nachádza niekoľko vysokých mostných objektov, vrátane mosta Valy, najvyššieho diaľničného mosta na Slovensku. Súbežne s diaľnicou vedie cesta I/12.
Obcou prechádza jednokoľajná elektrifikovaná železničná trať Čadca – Zwardoń, na ktorej sa nachádza železničná stanica Čierne pri Čadci a dve zastávky Čierne pri Čadci zastávka a Čierne-Polesie. Všetky zastávky sú obsluhované osobnými vlakmi linky Skalité – Čadca – Žilina. Autobusové spojenie zabezpečuje SAD Žilina linkou Skalité – Čadca.
Stavby upraviť
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Ignáca z roku 1888, kaplnka sv. Jozefa v miestnej časti Zágrunie a novopostavený kostol sv. Petra a Pavla z roku 2008 vo vyšnom konci obce.
Turizmus upraviť
- po
značke od stanice do sedla Markov v Česku - po značke od stanice na Tri kopce
- po značke zo stanice na hornom konci do lokality Nad Čiernym na hranici pri Hrčave
- po
značke do lokalít Valy a Šance - po
značke na Trojmedzie - po
značke zo zastávky Polesie k rázcestiu Čadečka (na hranici s Poľskom)
Pozri aj upraviť
Partnerské mestá upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierne
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Čierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-30]. S. 247. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.