Ľadová doba (časť štvrtohôr)

Glaciál alebo ľadová doba je relatívne studené a relatívne suché obdobie štvrtohôr, kedy dochádzalo k mohutnému rozvoju zaľadnenia a poklesu morskej hladiny. U nás údajne panovali teploty v priemere až o 4 alebo 5 °C nižšie ako dnes, terén bol utváraný najmä periglaciálnymi javmi, v horských oblastiach glaciálnymi javmi.

Obdobie glaciálu sa ďalej delí na relatívne ešte chladnejší štadiál a relatívne teplejší interštadiál.

MIS/OIS (teda očíslované skutočné ľadové a medziľadové doby)	tisíce rokov pred 2000 po Kr.	ľadová / medziľadová doba	nordický (=severoeurópsky) systém	alpský systém a)	alpský systém b)	britský systém	európskoruský systém	severoamer. systém
1	0 - 11/14	medziľadová doba (poľadová doba)	holocén/flandr	holocén	holocén	holocén/flandr	holocén	holocén
2 – 5d	11/14- 120/115	tradične: ľadová doba resp. prakticky:rôzne	vistulan(=vislan)	würm (5./4. ľadová doba)	würm (5./4. ľadová doba)	devens	valdaj	wisconsin
5e	120/115 - 128/130	tradične: medziľadová doba resp. prakticky: prvá časť medziľadovej doby (MIS 5)	ém (=eem)	ris-würm (= riss-würm)	ris-würm (=riss-würm)	ipswich	mikulino	sangamon
6 - 10	128/130 - 365	tradične:ľadová doba resp. prakticky: rôzne	sál (=saale)	ris (=riss, 4./3. ľad. doba)	ris (=riss, 4./3. ľad. doba) + mindel-ris (=mindel-riss)	wolston	dneper a moskva (=moskovien) + lichvin	illinoian (od MIS 8) + preillinoian – pokrač.
11	365 – 405 / 425	medziľadová doba	holstein			hoxne		preillinoian
12	405/425 – 478	ľadová doba	elster		mindel (3./2. ľad. doba)	anglian	oka
13 - 21	478 - 865	rôzne	kromer	mindel-ris (=mindel-riss) + mindel (3./2. ľad. doba) + *günz-mindel (*resp. mindel-haslach + haslach + haslach-günz)	günz-mindel + günz (2./1. ľad. doba) + donau-günz + (?) donau (1./0. ľad. doba)	kromer (od MIS 19) + beeston	mučkap-belovežsk + don + iľinka + pokrovka + petropavlovka
22 - 61	865 – 1770 (začiatok pleistocénu)	rôzne	bavel + menap + vál + eburón	günz (2./1. ľad. doba) + donau-günz + donau (1./0. ľad. doba)	?		krinica + tolučevkaja
62 – 102/103	1770 – 2560 / 2590 (prechod pleistocénu a pliocénu)	rôzne	tegelén + pretegelén (=brügen)	(?) biber-donau + biber	?	paston + prepaston(=bavent) + bramerton (=ant) + thurne	chapry
pred 102/103	pred 2560/ 2590 (koniec pliocénu)	rôzne	reuver + brunssum	?	?	?	verchodon	?

Milankovićove cykly

Striedanie "technických" glaciálov a interglaciálov podľa sedimentov (pre ilustráciu sú uvedené aj roky pred štvrtohorami; kyr znamená tisíc rokov; zeleným sú vyznačené Milanovićove cykly)

Pre priemerné striedanie prísne technicky vymedzených glaciálov a interglaciálov (tradičné glaciály a interglaciály ako würm, kromer a podobne sú totiž vymedzené tradične a skoro vždy zahŕňajú viacero "technických", teda skutočných glaciálov/interglaciálov označovaných spravidla ako MIS/OIS) existuje tzv. Milanovićov cyklus (najprv cca. 40 tisíc rokov, potom cca. 100 tisíc rokov), ktorý možno sledovať od 2,588 miliónov rokov až dodnes.

Podľa tohto odpozorovaného cyklu, glaciály spočiatku trvali asi 40 tisíc rokov, ale v čase pred jedným miliónom rokov sa presadil cyklus, ktorého glaciál trval v priemere 100 tisíc rokov a interglaciál asi 20 tisíc rokov. Za kolísaním podnebia pravdepodobne stoja zmeny vzájomnej polohy Slnka a Zeme. Ak sme od Slnka ďalej alebo inak natočení, dostáva celá Zem alebo jej časť iné množstvo tepelnej energie. Tieto zmeny sú malé, asi 1-3 % odchýlky, ale napriek tomu menia smery vetrov aj oceánskeho prúdenia. V podnebí mávajú malé zmeny ďalekosiahle dôsledky. Spočiatku sa teda uplatňoval silnejší, ale kratší parameter obežnej dráhy Zeme trvajúci asi 40 tisíc rokov, ale medzitým narástli ľadové čiapočky do takej veľkosti, že počas krátkeho teplejšieho obdobia nestačili ustúpiť. Teplotná zotrvačnosť spôsobila, že sa zvýšenou mierou začal uplatňovať slabší, ale dlhší parameter obežnej dráhy, ktorý trvá sto tisíc rokov. Tento parameter sa týka tvaru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Táto dráha sa totiž mení z takmer kruhovej na eliptickú a v závislosti od vzdialenosti Zeme od Slnka sa mení aj množstvo energie dopadajúce na zemský povrch. V každom prípade patrí posledný milión rokov medzi najintenzívnejšie obdobia klimatických zmien, aké Zem zažila asi za posledných sto miliónov rokov.

Externé odkazy (iné než použité referencie)

• http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/charts/, rozpis linkov:
  • Globálna tabuľka:
    • verzia 2011: [1]; dokumentácia: [2]
    • verzia 2010: [3], dokumentácia [4]
    • verzia 2009: [5],dokumentácia: [6]
    • verzia 2008 (publikovaná): [7]
    • verzia 2007b: [8]
    • verzia 2005c: [9]
    • verzia 2004b: [10], publikované (2005): [11]
    • zoznam zmien medzi verziami http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/correlation/chart.html (hlavná zmena je okrem zmien niektorých definícií veľkých celkov zo strany ICS v tom, vo verzii 2008 [podľa popisu v tabuľke 2008, podľa popisu na stránke 2007] a potom zas vo verzii 2010 boli zmenené vzorky použité na datovanie MIS)
  • Regionálne tabuľky:
    • Európa (obsahuje aj alpský, francúzsky, poľský, litovský a bieloruský systém)
      • (alfa-)verzia 2011: [12]
    • Primárne Európa (od AEQUA; obsahuje aj alpský systém):
      • verzia 2009: [13]
      • verzia 2007: [14]
  • Astronomické a iné dáta do 3 mil. BP: [15]
• [16]
• Gibbard: [17]
• Eiszeitalter und Gegenwart – Quaternary Science Journal, č. 1/2, 2007, roč. 56, Special Issue – Stratigraphie von Deutschland – Quartär [18] (rozoberá detailne definície jednotlivých ľadových dôb v str. Európe)
• články o jednotlivých ľadových dobách v Britannica.com online

Referencie k tabuľke ľadových dôb

(prístup na internetové zdroje bol na jar 2007; uvedené staršie zdroje boli väčšinou iba vzaté na vedomie a nie sú priamo zahrnuté v tabuľke)

• Klein, R.: The Human Career, 1999
• Wolpoff, M. H.: Paleoanthropology, 1999
• McKee, J. K. et al.:Understanding Human Evolution, 2005
• Halouzka, R. Chronostratigrafia kvartéru (1989) citovaný in: Štefanovičová T.: Najstaršie dejiny Bratislavy, 1993
• ľadová doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 462-463.
• ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s.
• Barker, G. (ed.): Companion Encyclopaedia of Archaeology, 1999
• Eiszeitalter in: Brockhaus - Die Enzyklopädie in 30 Bänden. 21., neu bearbeitete Auflage. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2005-06. (najmä obrázok nazvaný: „Eiszeitalter zeitliche Abfolge der pleistozänen Kalt- und Warmzeiten“)
• Kováč, D. (ed.) et al.: Kronika Slovenska 1, 1998 (str. 25)
• Gibbard, P., Kolfschoten, Th. van: The Pleistocene and Holocene Series. 441-452. In: Gradstein, F. Ogg, J. & Smith, A. (eds) A Geologic Time Scale 2004. Cambridge University Press, 2005 [19]
• P.L. Gibbard, S. Boreham, K.M. Cohen & A. Moscariello: Global chronostratigraphical correlation table for the last 2.7 million years - version 2005c [20]
• Stratigraphische Tabelle von Österreich: [21]
• Pliocene/Pleistocene [22]
• Gijssel, K. van: A continent-wide framework for local and regional stratigraphies; application of genetic sequence and event stratigraphy to the Middle Pleistocene terrestrial succession of Northwest and Central Europe, 2006 [23] (pôvodne: [24])
• Walker, M.:Quaternary dating methods, 2005 [25]
• Bolikhovskaya, N. S., Molodkov, A. N.: East European loess–palaeosol sequences: Palynology, stratigraphy and correlation, 2006 [26]
• Kuhlman, G. et al.: Integrated chronostratigraphy of the Pliocene-Pleistocene interval and its relation to the regional stratigraphical stages in the southern North Sea region, 2006 [27]
• M. Roy et al.: Glacial stratigraphy and paleomagnetism of late Cenozoic deposits of the north-central United States, 2004 [28]
• Bioclim – Deliverable D2: Consolidation of Needs of the European Waste Management Agencies and the Regulator of the Consortium, 2002 [29]
• Preusser in: Terra Nostra 2006/2 – 150 years of Neanderthal discoveries [30]
• Geologische tijdperken [31]
• Hoyos, G. G. de, Espinosa T. M.: Antropología II – Fascículo 1. La investigación antropológica en América (posledný zdroj 1992) [32]
• Geomorfologický vývoj České republiky [33]
• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f9/Quartaer.png/350px-Quartaer.png
• GeoWhen:[34]
• Bowen, D. Q.: Only four major 100-ka glaciations during the Brunhes Chron?, 1998 (abstract) [35]^{[nefunkčný odkaz]}
• Adams, J. et al.: Sudden climate change during the Quaternary [36]
• Memphic Geology: [37]
• Bennington, J. B.: [38] Archivované 2010-04-05 na Wayback Machine
• Steele, T. E.: Red deer: their ecology and how they were hunted by late pleistocene hominids in western Europe [39] Archivované 2012-06-17 na Wayback Machine
• Geological Guide to Pakefield, Suffolk: [40] Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine
• Bridgland, D. R.: Quaternary of the Thames, 1994 [41] Archivované 2016-01-22 na Wayback Machine
• Rose, J. et al.: A multi-stage model for early and middle pleistocene glaciations of Wales and Midland and eastern England, 1999 [42] Archivované 2004-09-11 na Wayback Machine
• Harris, T.: Ice Age Britain - East Anglia and the English Midlands [43]
• A Brief Introduction to the Geology of the Hartlepool Area [44] Archivované 2015-05-01 na Wayback Machine
• [45]
• AMNH: The Ice Age, 1998 [46]
• Hosfield, R. et al.:Assessment Report (Phase 1) [47]
• [48] Archivované 2011-12-13 na Wayback Machine
• University of Cambridge: The Delphi Project [49]^{[nefunkčný odkaz]} (pôvodne [50])
• [51]^{[nefunkčný odkaz]} (pôvodne [52]) - dáta ktoré spočiatku používala tabuľka Gibbard et al.
• Deep Sea Drilling Project Reports and Publications: [53]
• Berggren, W. A.: Late Pliocene-Pleistocene glaciation, 1972 [54]
• [55] (medzičasom nefunkčný link)
• [56]^{[nefunkčný odkaz]} (medzičasom nefunkčný link)
• [57] (medzičasom nefunkčný link)
• [58] (medzičasom nefunkčný link)
• [59] (medzičasom nefunkčný link)
• [60]^{[nefunkčný odkaz]} (medzičasom nefunkčný link)

Portál vied o Zemi