Šen-čou
Šen-čou (po čínsky 神舟, v prepise pchin-jin Shenzhou, doslova po slovensky Božská loď) je čínska pilotovaná kozmická loď. Hlavným dodávateľom je Zhongguo Hangtian Keji Jituan Gongsi (Čung-kuo chang-tchien kche-ťi ťi-tchuan kung-s', t. j. China Research Institute of Space Technology (CRIST)) (Čína), ktorý je súčasťou zoskupenia Zhongguo Kongjian Jishu Yanjiu Yuan (Čung-kuo kchung-ťien ťi-šu jen-ťiu jüan, t. j. China Academy of Space Technology (CAST), Peking (Čína), v spolupráci s ďalšími čínskymi inštitúciami a firmami.
| Šen-čou | |
 Kozmická loď Šen-čou 14 počas predletových príprav | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Výrobca | CAST |
| Krajina pôvodu |  Čína |
| Prevádzkovateľ | CMSA |
| Použitie | orbitálne pilotované kozmické lety |
| Technické údaje | |
| Typ | kozmická loď na dopravu posádky |
| Nosná raketa | Čchang-čeng CZ-2F |
| Životnosť | 20 dní (pri samostatnom lete) |
| Hmotnosť pri štarte | 7 840 kg |
| Kapacita posádky | 3 kozmonauti |
| Dĺžka | 8,86 m |
| Priemer | 2,8 m |
| Objem | 14 m³ |
| Energia | solárne panely |
| Motory | 1 × hlavný (N2O4/MMH) 24 × orientačné RCS trysky (N2O4/MMH) |
| Oblasť pôsobenia | nízka obežná dráha Zeme |
| Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia | |
| Stav | v službe |
| Prvý štart | 19. novembra 1999 (Šen-čou 1) |
| Odvodené z | Sojuz |
Transportná loď, vyvinutá v rámci Projektu 921, so vzletovou hmotnosťou 7 790 kg, celkovou dĺžkou 8,86 m a maximálnym priemerom 2,8 m sa skladá z troch častí: valcovitého hermetizovaného orbitálneho modulu vybaveného bočným prielezom, hermetizovaného návratového modulu oblo kužeľovitého tvaru s výškou 2,5 m, maximálnym priemerom 2,5 m, s vnútorným priestorom s objemom 6 m³ a vybaveného ablatívnym tepelným štítom z kompozitného materiálu a valcového nehermetizovaného prístrojového modulu, nesúceho hlavný korekčný a brzdiaci motor. Elektrickú energiu dodávajú dva výklopné panely fotovoltaických (slnečných) batérií so štyrmi štvorcovými sekciami, každý pripojený k boku prístrojového modulu a dva výklopné panely fotovoltaických batérií po dvoch štvorcových sekciách pripojené k stenám orbitálneho modulu. Pri posledných modeloch sú panely pripojené k orbitálnemu modulu tiež výklopné. Objem vnútorného hermetizovaného priestoru je celkom okolo 10 m³.
Návratový modul je pre pristátie vybavený padákovým systémom tvoreným stabilizačným padákom a hlavným padákom s plochou 1 200 m² a motormi mäkkého pristátia na tuhé pohonné látky. Pre záchranu počas vzletu je vybavená záchranným systémom s hlavným oddeľovacím motorom na TLP a menším odhazovacím motorom. Na palube návratového modulu je možné umiestniť jedno až tri tvarované kreslá pre kozmonautov. V orbitálnom module sú umiestnené spacie vaky pre odpočinok členov posádky, kuchynka s možnosťou ohrevu jedla, hygiencké zariadenie (záchod), klimatizačný systém a vedecké prístroje pre experimenty počas letu. V prednej časti orbitálneho modulu môže byť umiestnené stykovacie zariadenie s prielezom; pri dosiaľ uskutočnených letoch namiesto neho bola umiestnená plošina pre inštaláciu meracích prístrojov vystavených pôsobeniu kozmického priestoru.
Loď je určená pre lety maximálne trojčlenných posádok v trvaní do dvoch týždňov.
Loď je vynášaná na obežnú dráhu nosnými raketami typu Čchang-čeng 2F (Changzheng 2F) z kozmodrómu Ťiou-čchüan (Jiuquan) v provincii Kan-su (Gansu).
Let je riadený z riadiaceho strediska BACCC (Beijing Aerospace Command & Control Center), Peking (Čína).
Pôvod mena upraviť
Meno Šen-čou údajne navrhol čínsky ministerský predseda, ktorý vlastnoručne štetcom namaľoval príslušné znaky na prvý exemplár tejto lode a to v tvare uvedenom na začiatku hesla, ktorý sa prekladá ako Božská loď, prípadne Mystická loď alebo Tajuplná loď. Je však zaujímavé, že celkom rovnako (vrátane intonácie) sa čítajú znaky 神州, ktoré však majú význam Božská zem, čo je básnicky opis pre Čínu. V správach o letoch týchto lodí v čínskej tlači a v oficiálnych agentúrnych správach (Xinhua) sa alternatívne používajú obidva spôsoby zápisu mena tejto kozmickej lode a teda aj obidva významy.
Lety programu Šen-čou upraviť
Uskutočnené upraviť
- Šen-čou 1 – štart 19. november 1999 – automatický skúšobný let bez plnej výbavy.
- Šen-čou 2 – 9. január 2001 – automatický let s previerkou systémov podpory života (na palube pravdepodobne opica, pes a králik).
- Šen-čou 3 – 25. marec 2002 – automatický let s previerkou systémov podpory života (na palube figurína kozmonauta).
- Šen-čou 4 – 29. december 2002 – záverečný automatický skúšobný let (na palube dve figuríny).
- Šen-čou 5 – 15. október 2003 – prvý pilotovaný let s jednočlennou posádkou (Jang Li-wej), 14 obletov Zeme, trvanie necelý 1 deň.
- Šen-čou 6 – 12. október 2005 – druhý pilotovaný let s dvojčlennou posádkou (Fej Ťün-lung, Nie Chaj-šeng), 76 obletov Zeme, trvanie necelých 5 dní.
- Šen-čou 7 – 25. september 2008 – tretí pilotovaný let, výstup do otvoreného kozmického priestoru (Liou Po-ming, Čaj Č’-kang, Ťing Chaj-pching), trvanie necelé 3 dni.
- Šen-čou 8 – 31. október 2011 – nepilotovaný let, úspešné dvojnásobné automatické spojenie s kozmickou stanicou Tchien-kung 1.
- Šen-čou 9 – 16. jún 2012 – štvrtý pilotovaný let, spojenie a pobyt na stanici Tchien-kung 1, trojčlenná posádka (Ťing Chaj-pcheng, Liou Wang, Liou Jang – prvá čínska kozmonautka), trvanie necelých 13 dní.
- Šen-čou 10 – 11. jún 2013 – piaty pilotovaný let, spojenie a pobyt na stanici Tchien-kung 1, trojčlenná posádka (Nie Chaj-šeng, Čang Siao-kuang a Wang Ja-pching), trvanie necelých 15 dní.
- Šen-čou 11 – 16. október 2016 – šiesty pilotovaný let, spojenie a pobyt na stanici Tchien-kung 2, dvojčlenná posádka (Ťing Chaj-pcheng, Čchen Tung), trvanie 32 dní.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šen-čou
