Šošovica jedlá (Lens culinaris) je krovinatá jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Táto strukovina pôvodom z Indie[1] sa pestuje hlavne pre svoje semená. Dorastá do výšky okolo 40 cm a semená sú ukryté v strukoch, obvykle po dvoch.

Šošovica jedlá
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lens culinaris
Medikus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Poddruhy [2] upraviť

šošovica jedlá (Lens culinaris):

  • Lens culinaris culinaris (synonymá: Ervum lens, Lens esculenta, Lens lens, Vicia lens)
  • Lens culinaris orientalis (synonymá: Ervum cyanea, Ervum cyaneum, Ervum orientale, Ervum orientalis, Lens cyanea, Lens orientalis, Lens orientalis var. cyaneum, Vicia orientalis)
  • Lens culinaris odemensis
  • Lens culinaris tomentosus

Pôvod a vlastnosti upraviť

Šošovica pochádza z Indie a ako súčasť ľudskej potravy je už od neolitu. Po sójových bôboch a konope má šošovica tretí najvyšší obsah bielkovín zo všetkých rastlín, a to až 26 %. Vďaka tomu tvoria v mnohých častiach sveta veľmi dôležitú zložku stravy. Je to tak hlavne v Indii, ktorej obyvateľstvo tvoria predovšetkým vegetariáni. Jednotlivé druhy šošovice sa od seba líšia veľkosťou semien, a takisto aj farbou, ktorá môže byť žltá, oranžová, hnedočervená, zelená či čierna.[3]

Produkcia upraviť

Najväčší pestovatelia šošovice – 2009
Krajina Produkcia
(v tonách)
Poznámka
  Kanada 1 510 200
  India 950 000
  Turecko 302 181
  USA 265 760
  Austrália 143 000
  Etiópia 123 777
  Čína 120 000
  Sýria 102 461
  Irán 83 985
  Bangladéš 60 537
  Svet 3 917 923 A
Zdroj: Food And Agricultural Organization of United Nations: Economic And Social Department: The Statistical Division

Referencie upraviť

  1. BEJIGA, G.. Cereals and Pulses. Ed. Brink M., Belay G.. Wageningen, Holandsko : PROTA Foundation/Backhuys Publishers/CTA, 2006. (Plant Resources of Tropical Africa.) ISBN 90-5782-170-2. S. 91.
  2. Zdroje pozri v článku šošovica
  3. Leah A. Zeldes. Eat this! Lentils, a prehistoric foodstuff [online]. Dining Chicago, Chicago's Restaurant & Entertainment Guide, 16. február 2011, [cit. 2011-08-04]. Dostupné online. Archivované 2015-05-24 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť