Mikušovce (okres Lučenec): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránený rozsiahly text bez zdroja, buď plagiát alebo rovno copyvio |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox Slovenská obec
|URL znaku = Erb chýba.jpg
|URL polohy =
|Kraj = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
|Okres = [[Okres Lučenec|Lučenec]]
Riadok 25:
|Politická strana = SDKÚ-DS
|}}
'''Mikušovce''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Lučenec|Lučenec]]. V rokoch 1966 až 1992 bola súčasťou [[Lučenec|Lučenca]]. Je tu kostol z roku [[1896]].▼
▲'''Mikušovce''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Lučenec|Lučenec]].
== Dejiny ==
Terénne prieskumy potvrdili existenciu Mikušoviec už v strednej dobe bronzovej. V týchto obdobiach sa rozvíjal obchod, ktorého úlohou bolo zabezpečovať prísun medi, cínu, bronzoviny a do oblasti chudobných zabezpečiť suroviny. Treba akceptovať, že tieto sídliská, zistené podľa terénneho prieskumu, predstavujú neopevnené osady pilinskej kultúry, ale neznamená to, že nevznikali sídliskové koncentrácie.
Obec Mikušovce sa rozprestiera v južnej časti okresu Lučenec, vedľa rieky Ipeľ v rozlohe 501 ha. Je najbližšou obcou k tomuto mestu zo susediacich Trebeľoviec, Trenča, či Rapoviec. Významným vodným tokom je rieka Ipeľ, ktorá sa využíva hlavne na zavlažovanie pôdnych fondov v poľnohospodárskej výrobe. Chotár tvoria pieskovce a uloženiny, ale aj stredoeurópska hnedozem. Poľnohospodárske subjekty využívajú pôdu, hlavne na pestovanie jačmeňa, pšenice, ovosu, slnečnice a zemiakov. Klimatické podmienky boli aj sú veľmi priaznivé na pestovanie hrozna a ríbezlí.
Podľa obyvateľov a podľa Kroniky, Mikušovce vznikli v roku 1396. Prvé domy boli postavené z dreva alebo z nepálených tehál (z hliny). Vidiečania sa venovali poľnohospodárstvu, dobytkárstvu a neskôr i hrnčiarstvu. Hrnčiari však zväčša privčas umierali, lebo robota s olovnatým sklom (gliedou) účinkovala nepriaznivo na ich zdravie. Pribúdaním nových obyvateľov dedina rástla, nakoniec ju rozdelili na dve časti a to dolná a horná časť. Horná časť bola vystavaná až začiatkom 20.storočia. Obyvatelia si domy stavali svojpomocne. Kým stará, resp. dolná časť dediny bola postavená z nepálenej hliny (z váľku), horná časť už bola väčšinou z tehál.
Kronika sa zmieni aj o vzniku názvu dediny Mikušovce, kdežto sa uvádza, že pomenovanie pochádza z mena syna radzovského statkára Mixent, ktorému patrila dedina a jej okolie. Táto verzia vzniku názvu dediny však nie je historicky podložená.
Prvý záznam sa objavil na stranách listín a kroník v roku 1326, ktorý predstavuje dedinu pod názvom Myksy (čítaj Miksi). Časté striedanie pisárov a prepisovanie dokumentov priniesla graficky rozličné, ale fonologicky podobné varianty prepisov: Mixi (1331), Mixen (1335), Myksy (1362), Mikfi (1742), Miksy (1773), Mikschi, Miklussowce (1786), Miksi, Mikussowce (1808), od roku 1863 Miksi po slovensky Mikušovce.
=== Rast populácie a prírodné tragédie ===
V tomto oddieli predkladám niekoľko zaujímavých zápisov, týkajúce sa histórie a rastu obyvateľstva. V roku 1395 synovia Jakuba Šágiho so svojimi familiármi (zemanmi pod „ochranou“), hospodárskymi správcami a s poddanými z Trenča a Litke vtrhli do Luboreči, odvliekli poddaným osem volov a zahnali ich do Mikušoviec, kde neskôr začali osídľovať okolie. Prv sa venovali dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. Populácia nepretržite rástla. Po rákócziovskom povstaní bola obec novokolonizovaná. Od roku 1596 tu žilo 18 poddaných rodín. V rokoch 1709-11 mor spustošil celé územie. Po týchto náročných rokoch sa dedina ťažko zotavovala. Začiatkom 18. storočia, najmä v 20.-30.-tych rokoch, Haličský Gróg Forgáč a statkári sa rozhodli o obmedzení kolonizačných podmienok kvôli preľudnení a 12 rodín museli opustiť dedinu. Nie je teda prekvapujúce, že zápisy z tohto obdobia informujú o 7 rodinách, ktoré mali trvalí pobyt v Mikušovciach. V období poddanských reforiem (okolo 1771) Gróf vyžadoval aj peňažnú rentu a to 250 zlatých. Okrem toho poddaný museli zožať úrodu a pokosiť lúku na 24 vozov sena za tri dni so štvorzáprahom. V týchto rokoch v Mikušovciach žilo 14 sedliakov a 3 podželiari.
V roku 1828 obec mala 396 obyvateľov, ale pohromy pokračovali (tieto sú symbolicky znázornené aj na erbe). Najprv cholera decimovala obyvateľov a väčšina domov zhorela (písal sa rok 1874). Podobný osud mala aj kaplnka Svätej Margity, ktorá bola postavená v roku 1813 a obnovená v roku 1835. Len o 61 rokov neskôr vztýčili na týchto základoch nový kostol zasvätený Ružencovej Panny Márií. Je v neobarokovom štýle: „Jednoľodová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom, nadstavanou vežou a pristavanou sakristikou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami, presbytérium krížovou hrebienkovou klenbou. Fasády členené lizénami a pilastrami, nárožia presbytéria spevnené operakmi. Zariadenie súčasné so stavbou kostola.“ (PhDr.Drenko,J a kol.:Katolícke Patrocíniá Novohradu.Stará Halič 2003, 90 s.) Pôvodný suterén a maľby z roku 1966 úplne zrekonštruovali až začiatkom 21. storočia.
V rokoch 1880- podľa plebiscitu- dedina mala 54 domov a 288 obyvateľov maďarskej národnosti. (Mikušovce patrili medzi posledné 4 dediny, v ktorej žili obyvatelia čisto maďarskej národnosti). Nasledoval náhly rast populácie : 1890: 66 domov, 302 obyvateľov, 1900: 73 domov z nepálených tehál, 310 obyvateľov. Podľa údajov z roku 1910 v Mikušovciach bolo 92 domov, 380 obyvateľov maďarskej a 6 obyvateľov slovenskej národnosti. Čítať a písať vedelo 70 % obyvateľstva. Prostredníctvom reslovakizácie sa v nasledujúcom období tieto údaje prudko zmenili. Prvá vlna priniesla zmenu v školstve. V Ľudovej škole v Mikušovciach, ktorá bola založená v prvej polovici 19. storočia, sa začalo vyučovať po slovensky. Druhá vlna sa týkala deportácie obyvateľstva (napr. v roku 1948 bolo 29 ľudí, t.j. 8 rodín presídlených do Maďarska).
Technický rast v 50-tych rokoch 20. storočia zasiahol aj obec: zaviedli elektriku a telefón, nasledovalo mobilizovanie cestovného ruchu a poľnohospodárske práce uľahčovali stroje. V týchto rokoch sa zrodili aj opatrenia proti vniknutiu vody do Lučenskej kotliny.
Podľa záznamov zo 60.-tych rokov, z 363 obyvateľov má 233 maďarskú a 130 slovenskú národnosť. Obec bola pričlenená k Lučenci v roku 1966 a znovu sa osamostatnila až 1.1.1993. Podľa plebiscitu z roku 2001 z 270 obyvateľov (129 mužov a 141 žien) má 72 občanov maďarskú národnosť a 5 ostatnú národnosť. Tieto údaje, ktoré sa týkajú počtu obyvateľov, nie sú stále a môžeme konštatovať, že počet stále klesá.
== Literatúra ==
* Alberty,J. a kol.: ''Novohrad 2''. Martin: Osveta, 1989, 456 s.
* Csáky, Károly: ''Nógrádi tájakon''. Pozsony: Madách, 1992, 399 o.
* Dr.Borovszky, Samu: Magyarország vármegyéi és városai (Nógrád vármegye). Budapest: OMT, 1988, 748 s.
* Drenko, J.: ''Z historických prameňov Lučenca''. Novopress: Lučenec 1997, 133 s.
* PhDr.Drenko,J a kol.: ''Katolícke Patrocíniá Novohradu''. Stará Halič 2003, 275 s.
* Majtán,M.: ''Názvy obcí Slovenskej republiky'': Vývin v rokoch 1773-1997. Bratislava: SAV, 1998, 600 s.
* Kol. autorov: ''Encyklopédia miest a obcí Slovenska''. Banská Bystrica: PS-Line, 2005, 960 s.
{{Obce okresu Lučenec}}
| |||