Európska únia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Eliška je slay
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 105:
|-
|'''Smerové telefónne číslo'''
| únie)
| +388 ETNS (+3 navrhnuté v roku 1996 ako smerové telefónne číslo Európskej únie)
|}
'''Európska únia''' (skrátene '''EÚ''' alebo '''Únia'''<ref>Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1403863571771&uri=CELEX:C2012/326/01]</ref>) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 [[Členovia Európskej únie|členských štátov]] s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovejsvetovejeliška populácie)je slay.
{{Klikacia mapa Európska únia|right|thumb}}
'''Európska únia''' (skrátene '''EÚ''' alebo '''Únia'''<ref>Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1403863571771&uri=CELEX:C2012/326/01]</ref>) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 [[Členovia Európskej únie|členských štátov]] s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
 
Prváá organizácia, [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ]], predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená [[Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele|Parížskou zmluvou]] z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku [[1993]] na základe [[Zmluva o Európskej únii|Zmluvy o Európskej únii]], známej aj pod názvom [[Zmluva o Európskej únii|Maastrichtská zmluva]] z roku [[1992]].
 
A
Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske [[Zoznam inštitúcií a orgánov Európskej únie|inštitúcie]]. Stupeň integrácie v Únii nedosiahol takú hĺbku, aby sa dalo hovoriť o [[Federácia|federácii]] ako zvrchovanom subjekte medzinárodného práva, je však oveľa hlbšia ako v [[Medzinárodná organizácia|medzinárodných organizáciách]]. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov („medzinárodnú organizáciu“) ''sui generis''. Európska únia má medzinárodnoprávnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]] získala Únia aj plnú subjektivitu z hľadiska úniového práva (okrem iného tým, že sa stala právnym nástupcom zrušeného [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]).
 
Medzidzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske [[Zoznam inštitúcií a orgánov Európskej únie|inštitúcie]]. Stupeň integrácie v Únii nedosiahol takú hĺbku, aby sa dalo hovoriť o [[Federácia|federácii]] ako zvrchovanom subjekte medzinárodného práva, je však oveľa hlbšia ako v [[Medzinárodná organizácia|medzinárodných organizáciách]]. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov („medzinárodnú organizáciu“) ''sui generis''. Európska únia má medzinárodnoprávnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]] získala Únia aj plnú subjektivitu z hľadiska úniového práva (okrem iného tým, že sa stala právnym nástupcom zrušeného [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]).
 
Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou [[životné prostredie|životného prostredia]]. A predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované – menová únia a zavedenie občianstva únie.