Štátny dlhopis

Štátny dlhopis je dlhopis, ktorého emitentom je štát. Štátne dlhopisy patria medzi najkvalitnejšie cenné papiere, sú považované za cenné papiere s nulovým rizikom insolventnosti, pretože splatnosť a výplatu výnosov garantuje štát a ich likvidita je vysoká. Bezpečnosť tejto investície je spravidla vyvážená nižším úročením. Štát, zastúpený vládou je subjekt, ktorý má na kapitálovom trhu významné postavenie. V prípade že výsledkom hospodárenia štátneho rozpočtu je deficit, je potrebné ho pokryť dodatočnými finančnými prostriedkami. Riešením tohto stavu je najčastejšie zadĺženie štátu formou emisie cenných papierov s rôznou dobou splatnosti. Veriteľmi týchto dlhopisov sú predovšetkým banky, ale tiež verejnosť.^{[chýba zdroj]}

Klasifikácia štátnych dlhopisov

Podľa doby splatnosti

• Krátkodobé – dlhopisy so splatnosťou menšou ako jeden rok. Príkladom sú štátne pokladničné poukážky.
• Dlhodobé – dlhopisy so splatnosťou väčšou ako jeden rok.

Podľa vzťahu k zahraničiu

• Domáci dlhopis – Dlhopis vydaný emitentom na domácom trhu v domácej mene. Jeho vydávanie podlieha zákonom emitujúceho štátu.
• Zahraničný dlhopis – Dlhopis emitovaný v inom štáte, podľa pravidiel štátu v ktorom je emitovaný a rovnako aj v mene danej krajiny.

Podľa obchodovateľnosti

• Obchodovateľné – Dlhopisy verejne obchodovateľné na sekundárnom kapitálovom trhu.
• Neobchodovateľné – Dlhopisy s ktorými nie je možne obchodovať na sekundárnom trhu

Podľa formy

• Dlhopisy na doručiteľa – Nešpecifikujú konkrétneho majiteľa a práva spojené s nimi prináležia ich držiteľovi (vlastníkovi). Prevod dlhopisov na doručiteľa sa uskutočňuje predajom.
• Dlhopisy na meno – Majú meno oprávnenej osoby uvedené v texte listiny. Emitent alebo poverená osoba vedie zoznam majiteľov týchto dlhopisov, prípadne pri zaknihovaných dlhopisoch vedie tento zoznam depozitár cenných papierov. Prevoditeľnosť dlhopisov na meno môže byť obmedzená emitentom, alebo celkom vylúčená.

Podľa podoby

• Listinný dlhopis – Je materializovaný cenný papier prevažne vo forme papiera.
• Zaknihovaný dlhopis – Zapísaný v registri cenných papierov, je s ním možné obchodovať elektronicky bez nutnosti fyzického predávania ako v listinnej podobe.

Podľa typov výnosov

• Bezkupónové obligácie (diskontované) – Stretávame sa s nimi v prípade štátnych pokladničných poukážok. Diskont predstavuje cenový rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou, za ktorú boli pokladničné poukážky predané.
• Kupónové obligácie – Najpoužívanejšie pri strednodobých a dlhodobých obligáciách. Ich držiteľ má nárok na preplácanie bežných výnosov v dopredu určených termínoch vo forme kupónov.
  • Obligácia s fixným kupónom (fixed coupon bond) – Je najviac používaný typ štátneho dlhopisu. Predstavuje obligáciu s pravidelnou výplatou fixného (dopredu v emisných podmienkach stanoveného) kupónu vo vopred dohodnutých intervaloch.
  • Obligácia s variabilným kupónom (floating rate bond) – nemá dopredu určený kupón, ale jeho výpočet je naviazaný na vybranú, dopredu určenú referenčnú sadzbu. V praxi sa využíva predovšetkým medzibanková referenčná sadzba, ktorá je navýšená o prémiu pre investora. V prípade SR ide o EURIBOR (Europe interbank offered rate). Ako menej používaný spôsob výpočtu variabilného kupónu je jeho naviazanie napríklad na infláciu (protiinflačné dlhopisy).

Riziko

Kreditné riziko

Kreditné resp. úverové riziko krajiny je rizikom zlyhania platbyschopnosti daného štátu. Kreditné riziko je väčšinou vyjadrené v podobe hodnotenia od ratingových agentúr. Najznámejšie kreditné ratingy pochádzajú od ratingových agentúr ako Standard and Poor's, Moody's a Fitch. Čím je krajina dôveryhodnejšia, tým má vyššie hodnotenie a tým je nižšia výnosnosť emitovaných dlhových nástrojov, pretože sa znižuje pravdepodobnosť nesplatenia dlhového nástroja. Naopak, čím je krajina menej dôveryhodná, tým je jej hodnotenie nižšie. To sa potom odráža vo vyššej výnosnosti emitovaných dlhopisov.

Riziko tržnej úrokovej sadzby

Jedná sa o nebezpečenstvo možného budúceho kolísania tržných úrokových sadzieb. Ak úrokové sadzby rastú, nové dlhopisy majú vyššiu úrokovú sadzbu a preto investori preferujú nové dlhopisy. Čím je dlhšia doba splatnosti dlhopisu, tým je pohyb toto riziko výraznejšie.

Inflačné riziko

Inflačné riziko súvisí s možnosťou rastu miery inflácie (cenovej hladiny), ktorá má nepriaznivý vplyv na reálnu výnosnosť finančných investícií. Nominálne miery výnosu pri väčšine finančných inštrumentoch stúpajú pri rastúcej inflácii avšak to neplatí pre ich reálne hodnoty. Vo vysoko inflačnom prostredí môžu tieto výnosy dosahovať dokonca záporných hodnôt.

Menové riziko

Ide o faktor týkajúci sa výhradne dlhových cenných papieroch denominovaných v inej ako domácej mene. Ak sa investor rozhodne investovať do zahraničného dlhopisu, musí počítať s rizikom zmeny devízového kurzu medzi domácou a zahraničnou menou.

Štátne pokladničné poukážky

Štátne pokladničné poukážky sú hromadne emitované dlhové cenné papiere, s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok (3, 6, 9 mesiacov, maximálne 364 dní), obchodovateľné na peňažnom trhu a vydávané Ministerstvom financií Slovenskej republiky s cieľom kryť deficit štátneho rozpočtu (krátkodobý nesúlad medzi príjmami a výdavkami). Slúžia tiež ako dôležitý nástroj fiškálnej politiky štátu (na ovplyvňovanie množstva peňazí v ekonomike, likvidity). Ide o bezkupónové (diskontné) cenné papiere. Predkladať ponuky na nákup emisií štátnych pokladničných poukážok na slovenskom primárnom trhu môžu iba primárni účastníci, ktorí majú na Slovensku uzavretú zmluvu s agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Štátne dlhopisy na Slovensku

Štátne dlhopisy môžme charakterizovať ako

• Strednodobé a dlhodobé cenné papiere s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou, predstavujúce štátny dlh a vydané v jednej alebo v niekoľkých častiach .
• Vydávané podľa § 18 a 19 zákona 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, denominované v € a vyplatené v menovitej hodnote v den splatnosti.
• Predávané na primárnom trhu prostredníctvom aukcií, upisovaním, syndikátov, priamym predajom investorom, výmenou za iné štátne cenné papiere Slovenskej republiky, do vlastného portfólia.

Cena dlhopisu

• Menovitá (nominálna) hodnota dlhopisov predstavuje výšku dlžnej sumy, ktorú sa emitent zaväzuje splatiť v stanovenom termíne. Súhrn menovitých hodnôt predstavuje výšku kapitálu, ktorý sa emitent zaviazal vrátiť veriteľovi.
• Emisná cena (emisný kurz) dlhopisu predstavuje cenu na primárnom trhu, za ktorú emitent dlhopis predáva. Tento kurz môže byť nižší, vyšší, alebo sa môže rovnať menovitej hodnote dlhopisu. Môže byť stanovený konkrétnou sumou alebo percentom z menovitej hodnoty dlhopisu.
• Trhová cena (trhový kurz) dlhopisu predstavuje cenu na sekundárnom trhu cenu, ktorá sa stanovuje na základe ponuky a dopytu. Na jej výšku vplýva veľké množstvo faktorov, ako sú napríklad výška kupónovej sadzby a kupónov, doba splatnosti, úrokové miery na kapitálovom trhu, miera inflácie, bonita emitenta a podobne.
• Spravodlivá cena dlhopisov sa musí rovnať jeho súčasnej hodnote, ktorú dostaneme diskontovaním príjmov plynúcich z dlhopisov za použitia trhovej diskontnej miery s danou dobou splatnosti.