Štátny mechanizmus
Štátny mechanizmus (iné názvy: organizácia štátu[1], čiastočné synonymum: štátny aparát) je súhrnné označenie pre štátne orgány, zvláštne zložky štátu (t.j. najmä armádu a políciu) a štátne inštitúcie vo všetkých ostatných sférach ekonomiky (v užšom zmysle len v školstve), často vrátane úradných osôb a pomocných zamestnancov štátu. Podrobnosti definície pozri nižšie.
Ukážky definícií z literatúry upraviť
- „súhrn zvláštnych orgánov, organizácií a inštitúcií, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje štátna moc“, t.j. konkrétne: štátne orgány, úradné osoby, zložky štátneho donútenia, štátna organizácie a štátne zariadenia a pomocný aparát (technici, tlmočníci a pod.)“[2]
- „politickoprávne inštitucionalizovaný systém realizácie štátnej moci a zabezpečovania štátnej suverenity“; „v rámci“ štátneho mechanizmu „možno nájsť tri druhy štátnych inštitúcií“: štátne orgány, zvláštne zložky a štátne organizácie a zariadenia“[1]
- „usporiadaný súbor zvláštnych organizácií a inštitúcií, ktoré uskutočňujú štátnu moc v spoločnosti“, t.j. konkrétne: štátne orgány, zvláštne zložky donucovacej povahy a štátne inštitúcie“[3]
- „politická organizácia spoločnosti“[4]
- a) v užšom zmysle „súhrn štátnych orgánov (vrátane aparátu výkonných orgánov [t.j. úradných osôb v štátnej službe]) a štátnych zariadení“; b) v širšom zmysle „všetky oddelené typy moci“ (t.j. zákonodarná, výkonná a súdna moc, čiže vrátane napr. orgánov subjektov federácie, miestnych orgánov štátu, štátnych liečebných ústavov a pod.)[5]
Delenie upraviť
Podľa Bröstla[2]:
- štátne orgány
- ostatné zložky štátneho mechanizmu:
- úradné osoby - t.j. vedúci pracovníci štátneho aparátu
- zvláštne zložky/zložky štátneho donútenia - podieľajú sa bezprostredne na hrozbe resp. výkone donútenia, t.j. policajné a bezpečnostné sily a prípadne ďalšie inštitúcie (armáda), ktoré zriaďuje štát na zabezpečenie bezpečnosti, poriadku a obrany štátu
- štátne organizácie a štátne zariadenia - zriaďovnané štátom na realizácie niektorých funkcií štátu; t.j. štátne dopravné, energetické, výskumné, hospodárske organizácie (štátne podniky), ďalej štátne školské, zdravotnícke, sociálne, kultúrne a iné zariadenia; štát ich riadi a prevažne aj financuje
- ostatný aparát (pomocný aparát) - aparát, ktorého činnosť má vplyv na funkčnosť, operatívnosť, mobilnosť a efektívnosť štátneho mechanizmu, t.j. napr. technickí pracovníci, zapisovateľky na súde, tlmočníci, spojári atď.
Podľa Svatoňa[6] sa „štátne inštitúcie“„v rámci“ štátneho mechanizmu delia takto:
- štátne orgány
- zvláštne zložky - definícia rovnaká ako vyššie Brötl
- štátne organizácie a štátne zariadenia (porov. ale odchylnú definíciu štátnych zariadení uvedenú napr. v Klimovi) - zriaďované alebo zakladané štátom na realizáciu ostatných štátnych funkcií; štátne dopravné, energetické, výskumné, strategickovýrobné, špeciálne a hospodárske organizácie (podniky), ďalej štátne školské, zdravotnícke, sociálne, kultúrne zariadneia (ústavy)
Podľa Klimu[7]:
- v užšom zmysle:
- štátne orgány
- štátne zariadenia - polícia, armáda, rozviedka a kontrarozviedka, väzenskýc systém, štátne krízové a záchranné zbory a štátne školstvo (t.j. v terminológii iných delení: zvláštne zložky a školstvo)
- úradné osoby v štátnej službe
- v širšom zmysle aj: orgány subjektov federácie, miestnych orgánov štátu, štátnych liečebných ústavov a ďalšie verejnoprávne zariadenia
Referencie upraviť
- ↑ a b FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 50.
- ↑ a b BRÖSTL, Alexander. Základy štátovedy. 2. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2004. 188 s. ISBN 80-7097-558-X. S. 23-29.
- ↑ a b státní mechanismus. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha : Academia, 1987. s. 854.
- ↑ orgán. In: Pyramída. s. 4090.
- ↑ KLÍMA, Karel, a kol. Státověda. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2006. 415 s. (Právnické učebnice.) ISBN 80-86898-98-9. S. 187.
- ↑ FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 50-51.
- ↑ KLÍMA, Karel, a kol. Státověda. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2006. 415 s. (Právnické učebnice.) ISBN 80-86898-98-9. S. 196.