Štefan Fidlík
Štefan Fidlík (* 26. august 1871, Trnava – † 15. september 1951, Trnava) bol slovenský murár a komunistický politik aktívny najmä v období medzivojnového Československa. Patril k popredným funkcionárom Komunistickej strany Československej v Trnave i na Slovensku.
| Štefan Fidlík | |
 Š. Fidlík v roku 1930 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1929 – 1938 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 26. august 1871 Trnava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 15. september 1951 (80 rokov) Trnava, ČSR (dnes Slovensko) |
| Politická strana | KSČ |
| Národnosť | slovenská |
Život upraviť
Vychodil štyri triedy základnej školy a vyučil sa za murára. Pracoval ako poľnohospodársky a potom murársky robotník, pričom v rokoch 1906 – 1908 pracoval v Spojených štátoch.[1] Istý čas pôsobil aj v Rožňave, odkiaľ sa neskôr vrátil do Trnavy.[2] Do robotníckeho hnutia sa zapojil počas práce na stavbách (napr. trnavského cukrovaru) pri politicky organizovaných robotníkoch z predlitavskej časti monarchie. V roku 1902 spoluzaložil a následne pôsobil v sociálnodemokratickej odborovej organizácii stavebných robotníkov v Trnave a v roku 1914 sa stal členom Kontrolnej komisie Slovenského výkonného výboru Sociálnodemokratickej strany Uhorska.[1]
Po vzniku Československa bol funkcionárom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, pričom patril k ľavému krídlu strany, ktoré v máji 1921 založilo Komunistickú stranu Československa (KSČ). Po vstupe do KSČ bol Š. Fidlík jedným z jej vedúcich predstaviteľov v Trnave. Pôsobil v Červených odboroch i revolučných masových organizáciách, od roku 1923 bol členom trnavského mestského zastupiteľstva a od roku 1926 členom Okresného výboru KSČ v Trnave. Počas vnútrostraníckej krízy sa pridal na stranu Gottwaldovho krídla presadzujúceho boľševizáciu, ktoré na V. zjazde vo februári 1929 uchopilo moc v strane.[1]
V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za senátora Národného zhromaždenia (viedol kandidátku KSČ v VIII. volebnom kraji). V senáte zasadal v brannom, inkompatibilnom a zahraničnom výbore.[3] Mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých kandidoval v IX. volebnom kraji. Po nich zasadal len v inkompatibilnom výbore senátu.[4] V tomto období sa intenzívne podieľal na straníckej činnosti. Okrem iného organizoval generálny štrajk robotníkov Rimamuránskej železiarskej spoločnosti (1932), štrajk robotníkov trnavského Coburgu (1934), štrajky na stavbe železničnej trate Červená Skala – Margecany (1933 – 1935), štrajk horehronských lesných a drevárskych robotníkov (1936), ako aj viaceré demonštrácie robotníkov a nezamestnaných a na podporu republikánov v španielskej občianskej vojne. V rokoch 1936 – 1938 bol členom Krajinského vedenia KSČ na Slovensku (1936 – 1938).[1]
V dôsledku rozpustenia KSČ na Slovensku boli 28. decembra 1938 zbavení mandátu všetci komunistickí poslanci a senátori vrátane Š. Fidlíka.[4] Následne sa podieľal na ilegálnej činnosti strany ako kuriér v styku s vedením KSČ v Prahe a organizátor komunistického protifašistického odboja.[1] V období Slovenskej republiky (1939 – 1945) bol v závere roku 1940 zaistený štátnou bezpečnosťou a bez udania dôvodu umiestnený do ilavskej väznice,[5] kde bol väznený v rokoch 1940 – 1941 a 1942. Po oslobodení Československa pomáhal v práci s mladými členmi strany ap.[1] Zomrel 15. septembra 1951. Pochovaný je na trnavskom Novom cintoríne.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f „FIDLÍK, Štefan“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), II. zväzok E – J (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1987, str. 83
- ↑ Významné osobnosti [online]. e-obce.sk, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Fidlík, Štefan [online]. cintoriny.sk, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.