Ťažký kov

Ťažký kov je chemický prvok nepresne stanovenej skupiny prvkov, ktorý sa vyznačuje špecifickými kovovými vlastnosťami. Ťažké kovy zahŕňajú najmä prechodné kovy, niektoré polokovy, lantanoidy a aktinoidy. Existuje viacero definícií, podľa ktorých sa jednotlivé prvky zaraďujú medzi ťažké kovy: podľa hustoty, atómového čísla, atómovej hmotnosti, chemických vlastností alebo podľa toxicity.

Toxicita

Ťažké kovy sú pri určitých koncentráciách v organizme toxické až smrteľné. Napriek tomu, niektoré kovy sú pre človeka a niektoré organizmy esenciálne – organizmus ich potrebuje ako katalyzátory niektorých reakcií, napríklad zinok, meď, železo či selén. Pre človeka sú najškodlivejšie ortuť, kadmium, chróm a olovo. Prebytok ťažkých kovov v tele produkuje oxidanty (napríklad HO· (hydroxylový radikál), HO₂· (hydroperoxylový radikál), H₂O₂ (peroxid vodíka) alebo O₃ (ozón)), ktoré oxidáciou ničia organické molekuly v organizme.

Toxický účinok ťažkých kovov na organizmus závisí od niekoľkých faktorov:

• Spôsobu kontaktu kovu s organizmom
• Množstva kovu, ktoré sa do organizmu dostalo
• Času pôsobenia kovu na organizmus
• Spôsobu adsorpcie
• Bioakumulácie
• Charakteru samotného organizmu vystavenému pôsobeniu kovu
• Vlastností samotného prvku

Ťažké kovy partia medzi základné látky kontaminujúce životné prostredie. Ukladajú sa v organizmoch a len ťažko sa z organizmu odbúravajú. Ťažké kovy sa uvoľňujú do ovzdušia najmä pri priemyselnej výrobe (čistenie kovov, galvanizácia), ale aj pri spaľovaní fosílnych palív a ukladajú sa v pôde a najmä vo vode a tak sa pre cirkuláciu vody na Zemi ťažké kovy akumulujú v moriach. Tam kontaminujú ryby a vďaka potravovému reťazcu kontaminácia organizmov postupne stúpa, pretože dravé živočíchy sa živia kontaminovanými organizmami. Kvôli tomu sú ťažkými kovmi ohrozené najmä živočíchy na konci potravinového reťazca a teda aj človek, najmä v prímorských oblastiach, kde je celkovo vyššia konzumácia morských živočíchov.

Kovy z pôdy sa dajú odstraňovať rastlinami, ktoré ich absorbujú. Tie sa následne môžu použiť na opätovné získanie ťažkých kovov, ktoré sa potom ďalej spracúvajú. Podobne sa ťažké kovy odstraňujú z vody, akurát s tým rozdielom, že sa používajú mikroorganizmy.

Znečistenie životného prostredia ťažkými kovmi na Slovensku

Na Slovensku je znečistenie najmä pôd ťažkými kovmi vyššie ako priemerne vo svete. To je dané najmä geografickými a geologickými podmienkami: Slovensko je kvôli hornatému reliéfu a veľkému výskytu rúd priemyselnou krajinou. Najznečistenejšie sú preto oblasti okolo priemyselných centier, hutníckych závodov a banských miest. Najznečistenejšia pôda ťažkými kovmi na Slovensku sa vyskytuje v okolí priemyselných centier v regióne Stredného Spišu (Krompachy, Rudňany – najviac postihnuté územie v rámci celého Slovenska – Hg, Cu, Zn, As, Cd, Pb), Žiar nad Hronom (F, Hg, As), Jelšava – Lubeník a Tisovec – Hnúšťa (Hg, Mg aj Cd, Pb), Dolná Orava (Istebné – Cr, Mn). Za oveľa menej kontaminované sa považujú oblasti Hornej Nitry (As, Hg), Košíc (Fe, Mn, Mg, Cr, Al, As, Pb – vysoká depozícia S), Strážske – Humenné – Vranov a Vojany (Pb, Cd, Al).

Vďaka prísnejším zákonom obmedzujúcim vypúšťanie škodlivín do ovzdušia a novým šetrnejším technológiám sa však znečistenie ťažkými kovmi na Slovensku od začiatkov meraní vo všetkých staniciach znížilo. Napríklad slovenský priemer koncentrácie olova v roku 1985 bol 45 – 50 ng/m³, no dnes je to pod 20 ng/m³.

Pozri aj

Chemický portál

• ľahký kov

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heavy metal (chemistry) na anglickej Wikipédii.
• TICHÝ, M. 2004. Toxikologie pro chemiky. Univerzita Karlova v Praze – Nakladatelství Karolinum, Praha, 118 pp.
• ĎURAČKOVÁ, Z. 1998. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne. Slovak Academic Press, Bratislava, 285 pp.
• FARGAŠOVÁ, A., 2008. Environmentálna toxikológia a všeobecná ekotoxikológia. Orman, Bratislava, 348 pp.
• FARGAŠOVÁ, A., 2009  Znečistenie kovmi na Slovensku PDF (2,12 MB)