Ťava jednohrbá alebo dromedár (lat. Camelus dromedarius) je veľký cicavec z čeľade ťavovité, ktorý je v prírode už vyhubený a žije len v zdomácnelej forme. Tu slúži na prenášanie ťažkých nákladov, alebo ako dopravný prostriedok.

Ťava jednohrbá

Dromedár.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Camelus dromedarius
Linnaeus, 1758
Synonymá
dromedár

Rozšírenie ťavy jednohrbej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rozšírenie upraviť

Pred zdomácňovaním, ktoré začalo už asi 4 000 rokov pred Kr., žil dromedár asi v severnej Afrike a Arábii. Dnes je dromedár významné hospodárske zviera a chová sa na pôvodnom území výskytu, v Prednej a Malej Ázii až po Indiu.

Jeho prirodzeným biotopom boli polopúšte a suché stepi, púšte a planiny.

Opis upraviť

Ťava jednohrbá je veľké zviera s dlhými nohami dlhé 2,2 až 3,4 m a vážiace 450 – 550 kg. Má krémovo hnedú hrubú srsť najdlhšiu na temene, krku, hrdle a hrbe, a chvost merajúci 50 cm. Na očiach má dvojvrstvové mihalnice, ktoré ju ochraňujú pred vniknutím piesku do očí.

Typickým znakom ťavy jednohrbej je jeden hrb na chrbte, ktorý pohlcuje teplo a chráni tak zviera pred slnkom. Okrem toho obsahuje zásoby tuku, ktorého odbúravaním sa uvoľňuje energia a voda.

Rozmnožovanie upraviť

Rozmnožovanie dromedárov sa odohráva len raz ročne – v období kedy je dosť potravy. Po 365 až 440 dňoch gravidity sa samica oddelí od stáda a rodí postojačky jediné mláďa. Hneď ako sú schopné pohybu, čo je asi za deň, pripoja sa i s matkou k stádu. Hoci mláďa pije materské mlieko takmer rok, čoskoro po narodení okusuje rastliny a v dvoch mesiacoch sa nimi pravidelne prikrmuje. Matka je s mláďaťom v kontakte pomocou hlasových prejavov a stratené mláďa sa ozýva nariekavým volaním. Samci dospievajú vo veku 4 až 5 rokov, samice už v 3 – 4 rokoch.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velbloud jednohrbý na českej Wikipédii.