Železničný vozeň

Železničný vozeň alebo vagón je spravidla nemotorové, teda hnané dráhové vozidlo (dopravný prostriedok), určené na dopravu ľudí alebo tovaru po železnici. Sú medzinárodne označené písmenom a dvanásťmiestnym číslom (napr. ležadlový vozeň Bc 51 56 594 1085-3). Môžu byť dvojosové, alebo viacosové (podvozkové). Spojením viacerých vozňov, ktoré ťahá rušeň vzniká vlak. Niektoré osobné vozne s vlastným pohonom sa nazývajú motorové vozne. Tie sa následne môžu spájať do podoby nedeliteľných súprav (napríklad TGV). Vozne sa používajú aj na vlastné potreby železnice - na opravy a údržbu tratí a podobne.

Rýchlikový vozeň Bmpeer 2. triedy
Reštauračný vozeň WRmee816 ČD
Výsypný vozeň radu Sas s možnosťou dávkovania a prestaviteľnými výsypnými klapkami
Uzavretý vozeň s odsuvnými bočnými stenami Habbillnss
Kontajnerový vozeň s naloženým ISO kontajnerom Hapag-Lloyd
Cisternový vozeň radu Ra skupiny 51 na prepravu kyseliny dusičnej
Vysokostenný vozeň radu Eas

Železničné vozne sa delia na dve základné skupiny:

Osobné vozne upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Osobný vozeň

Osobné vozne sú určené na prepravu ľudí. Podľe účelu sú rozlišované na:

Osobné vozne stavané v súčasnosti sa vyznačujú týmito konštrukčnými charakteristikami:

Nákladné vozne upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nákladný vozeň

Nákladné vozne sa delia na:

Nákladné vozne sú prispôsobené prepravovanému nákladu. Bývajú dvojnápravové alebo podvozkové, obvykle s dvjnápravovými podvozkami. Tiež bývajú stavené na nižšie rýchlosti, obvykle sa vyznačujú jednostupňovým odpružením, rozsochovým vedením dvojkolia, oceľovými pružinami a klátikovou brzdou. V súčasnosti sa však v snahe o zvýšenie rýchlosti (a teda konkurencieschopnosti) nákladných vlakov začínajú presadzovať niektoré prvky známe z osobných vozňov - hydraulické tlmiče, kotúčové brzdy, bezrozsochové vedenie dvojkolia a podobne.

Vozne pre osobitné účely upraviť

Vozne pre osobitné účely železnice sú vozne, ktoré železnica používa na iné ako prepravné účely (napr. ubytovacie, pojazdné snehové pluhy, pojazdné meniarne, montážne a iné).

Označovanie vozňov upraviť

Držitelia vozňov ich obvykle identifikujú očíslovaním. Pokiaľ nie sú zároveň prevádzkovateľmi trate a najmä pokiaľ vozne majú jazdiť po tratiach viac rôznych prevádzovateľov (typicky v medzištátnej prevádzke), vzniká nutnosť definovať číslovací systém dohovorom (či mocenským nariadením).

Európske železničné správy združené v Medzinárodnej železničnej únii (UIC) v 60. rokoch 20. storočia zaviedli (najprv pre normálnorozchodné vozne) jednotné značenie pomocou dvanásťmiestnych čísel.

Dohovory tiež určujú - vedľa spôsobu zaobchádzania s cudzími vozňami a učtovanie poplatkov za ich používanie - obsah, rozsah, vzhľad a umiestnenie nápisov a značiek na vozňoch, informujúcich o ich technických a prevádzkových parametroch a zvláštnostiach ovládania a obsluhy.[1] Dôležité údaje sa vyznačujú priamo na vozňoch, pretože vozne (podobne ako napr. kontajnery a na rozdiel od automobilov) nie sú doprevádzaná obsluhou.

Referencie upraviť

  1. Informácie o aktuálne používaných dohovoroch o vozňoch v Česku Dostupné online[nefunkčný odkaz]

Externé odkazy upraviť

  • Označovanie koľajových vozidiel I., II.
  • Označovanie osobných vozňov I., II.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční vůz na českej Wikipédii.