Želnavská hornatina
Želnavská hornatina je geomorfologický podcelok v severovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 179 km² a má priemernú nadmorskú výšku 921 m n. m.[1] Na západe a na juhu susedí s Vltavickou brázdou, na severe s Prachatickou hornatinou a na východe s Českokrumlovskou vrchovinou. Hornatina je plochá. Ide o homogénnu vrasno-zlomový horský masív, so zvyškami zarovnaného povrchu vo vrcholových partiách a s príkrymi okrajovými svahmi (na východe zlomový svah). Vyskytujú sa tu početné skalné útvary periglaciálneho zvetrávania a odnosu žúl.
| Želnavská hornatina | |
| pohorie | |
 Knížecí stolec zo svahu Křemennej
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Juhočeský |
| Okresy | Prachatice, Český Krumlov |
| Časť | Šumava |
| Súradnice | 48°51′S 14°01′V / 48,850°S 14,017°V |
| Najvyšší bod | Knížecí stolec |
| - výška | 1 236 m n. m. |
| Rozloha | 179 km² (17 900 ha) |
| Geologické zloženie | granulit, žula |
  Poloha podcelku v Česku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Geologická stavba upraviť
Želnavská hornatina je v severnej časti tvorená granulitmi moldanubika. V južnej časti sa nachádzajú porfyrovité žuly moldanubického plutónu.
Najvyššie vrcholy upraviť
Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 28 tisícoviek.[2]
|
|
|
V rôznych mapách bývajú k vrcholom uvedené iba geodetické body, tie však nemusia byť na skutočne najvyššom mieste vrcholu. Napr. tak môže byť Lysá považovaná mylne za vyšší ako Knížecí stolec.
Geomorfologické okrsky upraviť
Hornatina sa člení na dva geomorfologické okrsky:
Vodstvo upraviť
V Želnavskej hornatine pramení Blanice a Olšina. Celé územie tak patrí do povodia Vltavy.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ DEMEK, Jaromír, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.
- ↑ FORMÁNEK, Tomáš. Tisícovky Čech, Moravy, Slezska. [s.l.] : Jerome, 2003. ISBN 80-903266-0-9. (česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želnavská hornatina na českej Wikipédii.