Židovské sviatky
Židovský sviatok je deň alebo viac dní, ktoré dodržiavajú Židia ako sväté alebo svetské pripomenutie dôležitých udalostí židovskej histórie. V hebrejčine môžu byť židovské sviatky podľa ich druhu pomenované:
- hebr. יום טוב – jom tov (pl. jamim tovim – „dobré dni“)
- hebr. חג – chag (pl. chagim – „sviatok“, „púť“)
- hebr. מועד / זמן – moed / zman (pl. moadim, zmanim – „obdobie“, „(presne stanovený) čas“)
- hebr. תענית / צום – taanit / com (pl. taanijot, comim – „pôst“)
| Židia a judaizmus |
   |
| Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Blízke témy
|
Sviatky možno deliť na biblické, historické a tzv. moderné.
- Biblické sviatky majú svoj zdroj v Tóre alebo v Biblii (Tanachu).
- Medzi historické sviatky radíme Chanuku a Purim.
- Moderné sviatky súvisia so vznikom a existenciou moderného štátu Izrael.
Sviatky biblické a historické sú podrobne vykladané v Talmude, najmä v oddiele Moed, a ďalej rozpracované do jednotlivých detailov v rabínskej literatúre. V halachickej literatúre sa im venuje predovšetkým druhá polovica oddielu Orach chajim a nadväzujúce komentáre.
Sviatky náboženské a svetské upraviť
V rámci judaizmu existujú náboženské sviatky, ktoré sú ustanovené priamo Tórou, ako napr. Pesach alebo Jom kipur či Šabat, ktoré vyžadujú abstinenciu od práce a môžu tiež požadovať pôst; existujú tiež náboženské sviatky ako Chanuka alebo Purim, ktoré buď nie sú uvedené v Tóre, ale v inej biblickej knihe (Purim v knihe Ester), prípadne nie sú v Biblii uvedené vôbec a ich ustanovenie je neskoršie (Chanuka). Tieto sviatky označujeme ako historické, avšak ich náboženský podtext je zdôraznený zázrakom, ktorý sa mal udiať. Ďalej existujú sviatky svetské (moderné), ktoré niektorí židia ani neuznávajú, a ktoré súvisia s novodobým Štátom Izrael – ide napr. o Jom Jerušalajim alebo Jom ha-zikaron. Niektorým z nich sa však často priznáva aj určitý náboženský rozmer (napr. Jom ha-acma'ut).
Najsvätejšie zo židovských náboženských sviatkov sú uvedené v Tóre – v Exoduse, Levitiku a Deuteronomiu.
Sviatok Purim sa opiera o text knihy Ester. Sviatok Chanuka má svoju oporu v deuterokanonické knihe Machabejcov a v neskoršom rabínskom ustanovení v Talmude.
Moderné sviatky, bežne dodržiavané Židmi po celom svete, boli ustanovené štátom Izrael po jeho založení v roku 1948.
Biblické sviatky upraviť
Biblické sviatky sú mimo Izrael zdvojené. Výnimkou je Jom kipur, ktorý je aj mimo Izrael len jednodenným sviatkom, a Roš ha-šana, ktorý je aj v Izraeli dvojdenný. Dôvodom je zaujímavá vlastnosť pôvodného židovského kalendára, v ktorom jednotlivé mesiace začínali až po príchode svedkov do jeruzalemského Chrámu vyhlásením Novolunia, hebrejsky Roš chodeš. Až po vyhlásení Novolunia mohli poslovia informovať jednotlivé židovské komunity. Najväčšia staroveká exilová komunita bola od zničenia Šalamúnovho Chrámu v Babylonii. So stupňujúcou sa perzekúciou Rimanov voči Židom v Izraeli sa zrútil pôvodný dômyselný systém ohňových signálov a babylonskí Židia nevedeli, kedy začal nový mesiac. Pretože z logiky židovského kalendára pripadali do úvahy len dve možnosti, rozhodli sa babylonskí Židia sláviť obidva. To je dodnes zvykom všetkých Židov žijúcich mimo Izrael. Sviatok Roš ha-šana je podľa kalendára zároveň novoluním, a preto sa vyššie uvedený problém prejavoval aj v Izraeli. Riešenie bolo podobné a Roš ha-šana je aj v Izraeli dvojdenným sviatkom. Biblické sviatky ďalej delíme na sviatky vysoké, pútnické a pôstne dni.
Šabat upraviť
Najdôležitejší sviatok, spomenutý ako jedno z prikázaní v Desatore. Slávi sa každú sobotu, respektíve od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina pohromade. Šabat je najdôležitejším sviatkom judaizmu.
Začína v piatok pred západom slnka obradom kabalat šabat (prijatie šabatu), po ktorom sa koná večerná modlitba a slávnostná večera. Od toho času sú zakázané určité druhy práce a veriaci sa má venovať odpočinku a štúdiu. V sobotu ráno sa v synagóge koná ranná bohoslužba s prídavnou modlitbou (musaf). K šabatu sa tiež vzťahuje zvyk sviatočného „tretieho jedla“ (se'uda šlišit) podávaného po popoludňajšej modlitbe. Šabat končí po západe slnka obradom nazývaným havdala.
Roš chodeš upraviť
Roš chodeš – Nový mesiac – zahajuje každý židovský mesiac. Prvý deň mesiaca nisan, štrnásť dní pred východom z Egypta, prikázal Boh Mojžišovi, aby vyhlásil novolunie. Od tejto chvíle sa datuje tradícia oslavy novolunia, ktorá neprerušená trvá do dnešných dní. Aj keď dnes nemá Roš chodeš taký význam ako v histórii, pripomína sa ako polosviatok, kedy je síce povolená práca, ale vkladajú sa určité zmeny do liturgie.
Vysoké sviatky – hebr. ימים נוראים upraviť
Roš ha-šana – Nový rok – hebr. ראש השנה upraviť
V priebehu posledného mesiaca v židovskom roku, elul, sa myšlienky a modlitby veriacich viažu k cyklu najdôležitejších sviatkov, ktorý začína sviatkom Roš ha-šana. S ubiehajúcim časom končiaceho roku skúmajú veriaci všetko, čo učinili a neučinili. Blížiaci sa deň stvorenia sveta je príležitosťou, aby si v rodine, s priateľmi a známymi vymenili lístky s prianím dobrého v nadchádzajúcom čase.
Také priania si vymieňajú tiež pri synagogálnej bohoslužbe, skôr ako sa obec rozíde k rodinnej slávnosti domov. V rámci sviatočného jedla existuje zvyk jesť v mede namáčané, sladké jablká, symbol očakávaných dobrých časov.
Roš ha-šana patrí k sviatkom, cez ktoré sa trúbi na šofar, narezaný baraní roh. Trúbi sa na neho podobne ako na trúbku, je však potrebná mimoriadna obratnosť. Trúbenie na šofar cez sviatok Roš ha-šana vyjadruje hold Božiemu kráľovstvu, tento obyčaj je aj pripomienkou na dobu praotcov, zvlášť Abraháma, a konečne na dar Tóry na Sinaji. Bol to práve zvuk šofaru, ktorý sa mal ozývať na hore Sinaj pri darovaní Tóry. Všetky tieto tradície vstupujú do novoročného priania „le-šana tova tikatev“: „nech si zapísaný pre dobrý rok“, prianie, ktoré sa vzťahuje k zmienenej nebeskej knihe súdu.
Židovská novoročná slávnosť je tak mnohými spôsobmi spojená s božským prikázaním, Tórou. V súvislosti s Novým rokom Roš ha-šana treba nahliadať na Tóru ako na pozitívny, život tvoriaci a nesúci, božský dar.
Desať dní pokánia – hebr. עשרת ימי תשובה upraviť
Desať dní medzi Roš ha-šana a Jom kipur nazývame dni pokánia. V tejto vážnej dobe medzi dvoma vysokými biblickými sviatkami sa dbá vo zvýšenej miere na starostlivosť plnenia príkazov, predlžuje sa čas venovaný dennému štúdiu Tóry, hovoria sa ranné ospravedlňujúce modlitby slichot, prosby za odpustenie, mnohí majú vo zvyku sa postiť. Ľudia vyhľadávajú priateľov aj nepriateľov a snažia sa ich odprosiť za všetko, čo im v uplynulom roku spravili zlého a tak dochádza k všeobecnému zmiereniu. Talmud na mnohých miestach hovorí o veľkosti tých, ktorí vedeli odpúšťať. Naopak človek, ktorého úprimne prosia o odpustenie a prosbu neprijme, je chápaný ako veľký hriešnik.
Tieto dni, ktoré začínajú sviatkom Roš ha-šana, slúžia najmä na rozjímanie a zastavenie sa. Stará tradícia hovorí, že od tejto chvíle až do konca Jom kipuru je otvorená nebeská kniha. V nej sú zaznamenané dobré a zlé činy každého človeka. Dni zastavenia slúžia nielen na spätné rozvažovanie, ale zároveň na prípravu na božské určenie budúceho údelu (pozri nižšie Jom kipur). Táto myšlienka spojenia minulosti a budúcnosti nachádza výraz v guľatom pečive (chala), ktoré sa viaže k židovskej novoročnej slávnosti. Symbolizuje rytmus roku ako kolobehu.
Posledný, teda desiaty deň z dní rozjímania, keď začínajú novoročné slávností, je jedným z najväčších sviatkov v židovstve: Jom Kipur.
Jom kipur – Deň zmierenia – hebr. יום כיפור upraviť
Jom kipur je najvyšší židovský sviatok. Uzatvára obdobie desiatich dní pokánia – tradícia učí, že „na Roš ha-šana zapísané, na Jom kipur spečatené“.
Jom kipur nie je považovaný za sviatok alebo za deň veselia, v žiadnom prípade si židia na Jom kipur neprajú „chag sameach“ – veselý sviatok – je to skôr deň sebaspytovania, strávený v modlitbách a pôste.
Pútnické sviatky – hebr. שלוש הרגלים upraviť
Pesach – Sviatok nekvaseného chleba – hebr. פסח upraviť
Pesach často nazývaný Sviatok nekvasených chlebov je jedným z najdôležitejších židovských sviatkov a zároveň jedným z najstarších vôbec (pretože príkaz na jeho dodržiavanie bol daný ako jeden z mála ešte pred darovaním Tóry na Sinaji. Spoločne so sviatkami Šavuot a Sukot sa radí medzi tri pútnické sviatky, ktoré sa každoročne slávia a ktoré pripomínajú vyňatie z otroctva a útek z Egypta. Je sviatkom oslobodenia židovského národa z tyranského zajatia a zároveň slávnostné prebudenie pôdy a zeme.
Pôst prvorodených upraviť
Pôst, ktorý držia prvorodení v predvečer sviatku Pesach
Počítanie omeru – hebr. ספירת העומר upraviť
Sedemtýždenné obdobie medzi sviatkami Pesach a Šavu'ot.
Šavuot – Sviatok týždňov – hebr. שבועות upraviť
Niekedy nazývaný aj „letnice“, sviatok obdržania Tóry na hore Sinaj.
Sukot – Sviatok stánkov – hebr. סוכות upraviť
Sviatok žatvy, pripomenutie prebývania na púšti. Jeden z veselých sviatkov, ktorý zároveň symbolizuje koniec vegetačného obdobia roku a nástup zimy. Obdobie sviatku Sukot uzatvára sviatočné obdobie, v ktorom sa nesie celý mesiac tišri.
Historické sviatky upraviť
Chanuka – Sviatok svetiel upraviť
Príbeh Chanuky je zaznamenaný v Prvej a Druhej knihe Machabejcov. Tieto knihy nie sú súčasťou Tanachu, ale sú to deuterokanonické knihy (nie sú súčasťou pôvodného kánonu). Zázrak posväteného oleja, ktorý zázračne horel osem dní je prvýkrát opísaný v Talmude.[1]
Chanuka pripomína porážku sýrskych síl, ktoré sa pokúšali zamedziť Izraelcom praktikovať judaizmus. Juda Makabejský a jeho bratia zničili ohromné vojsko a znovuvysvätili jeruzalemský chrám. Pre tento osemdenný sviatok je charakteristické zapaľovanie svetiel – jedno pre prvú noc, dve pre druhú, atď. – a používanie špeciálneho svietnika, ktorý sa volá chanukija alebo menora.
Purim – Sviatok losov upraviť
Najveselší zo židovských sviatkov. Purim pripomína udalosti, ktoré sú zaznamenané v Knihe Ester. Oslavuje sa čítaním biblickej knihy Ester, počas ktorého celá obec spustí rámus pri akejkoľvek zmienke mena Haman; divadelným predstavením príbehu Ester (eventuálne iného veselého príbehu, v jidiš tzv. Purim špil); obdarúvaním chudobných a posielaním darčekov mišloach manot (tj. darčeky jedla alebo pitia) a karnevalom. Zvyk pitia „ad de-lo jada“ (po aramejsky kým nebude vedieť) súvisí s ďalšou povinnosťou – opiť sa tak, aby dotyčný nerozoznal rozdiel medzi prekliatym Hamanom a požehnaným Mordechajom.[2]
Pôst Ester – hebr. תענית אסתר upraviť
Menšie sviatky upraviť
Cez tieto sviatky je povolená väčšina prác, ktoré sú cez normálny sviatok zakázané. Pripomínajú väčšinou radostné udalosti, avšak nie sú prikázané Tórou, teda nemajú špecifickú liturgiu. Väčšina týchto sviatkov je ustanovená až v talmudických dobách.
Tu bi-švat – 15. deň mesiaca švatu – Nový rok stromov – hebr. ט״ו בשבט upraviť
Pripomína začiatok vegetačného cyklu v Izraeli.
Lag ba-omer – 33. deň Omeru – hebr. ל״ג בעומר upraviť
Pripomína smrť rabiho Šim'ona bar Jochaja, ktorý si neprial, aby jeho úmrtný deň bol dňom smútku, podľa inej tradície pripomína zastavenie rímskeho prenasledovania za povstania Bar Kochba.
15. av – hebr. ט״ו באב upraviť
Tento deň sa oslavuje ako „sviatok lásky“ – podľa tradície bolo totiž v tento deň povolené Benjamínovcom vziať si manželky z iných kmeňov a tak zachrániť budúcnosť kmeňa (Sudcóv, 21. kapitola).
Pôstne dni upraviť
Tiš'a be-av – 9. av – hebr. תשעה באב upraviť
Najsmutnejší deň židovskej histórie, výročie zničenia oboch jeruzalemských Chrámov a ďalších tragických udalostí
Pôst 10. tevetu – hebr. עשרה בטבת upraviť
Pripomenutie začiatku obliehania Jeruzalema
Pôst 17. tamuzu upraviť
Pripomenutie prelomenia jeruzalemských hradieb
Pôst Gedaljov upraviť
Pripomenutie zavraždenia miestodržiteľa Gedalju
Nové izraelsko-židovské národné sviatky upraviť
Jom ha-šoa – Deň spomienky na holokaust a hrdinstvo – hebr. יום הזיכרון לשואה ולגבורה upraviť
Deň obetí holokaustu, ustanovený na výročie začiatku povstania vo varšavskom gete.
Jom ha-zikaron – hebr. יום הזיכרון לחללי מערכות ישראל upraviť
Deň spomienok na vojakov a ľudí padlých za Izrael.
Jom ha-acmaut – Deň nezávislosti – hebr. יום העצמאות upraviť
Deň vyhlásenia nezávislosti novodobého štátu Izrael
Jom Jerušalajim – Deň Jeruzalema – hebr. יום ירושלים upraviť
Výročie zjednotenia Jeruzalema za šesťdňovej vojny v roku 1967.
Referencie upraviť
Bibliografia upraviť
- Damohorská, P., Nosek, B. Synagogální liturgie
- LANCASTER, Brian. Judaismus. Praha : Knižní klub ; Ikar, 2000. 247 s. ISBN 80-7202-704-2.
- SVÁTKY. In: NEWMAN, Ja'akov; SIVAN, Gavri'el. Judaismus od A do Z : slovník pojmů a termínů. Preklad Markéta Zbavitelová, Dušan Zbavitel. 1. vyd. Praha : Sefer, 1992. 285 s. (Judaika; zv. 1.) ISBN 80-900895-3-4. S. 191 – 192.
- PAVLÁT, Leo; FIEDLER, Jiří; ŠEDINOVÁ, Jiřina a kolektiv. Židé − Dějiny a kultura. Praha : Kliment a Mrázek, 1997. 144 s. ISBN 80-85608-17-0.
- STERN, Marc. Svátky v životě Židů. Vzpomínání, slavení, vyprávění. Praha : Vyšehrad, 2002. 247 s. ISBN 80-7021-551-8.
- SZLAKMANN, Charles. Judaismus pro začátečníky. Praha : Toga, 2003. 190 s. ISBN 80-902912-9-5.
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovské svátky na českej Wikipédii.