Žihársky kanál
Žihársky kanál[1] je kanál v regióne Dolné Považie na území obce Žihárec, v okrese Šaľa, v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Je pravostranným prítokom Selického kanála. Má dĺžku 2,4 km. Je tokom VI. rádu.
| Žihársky kanál | |
| začiatok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Šaľa |
| Obec | Žihárec |
| začiatok | Žihárec |
| - poloha | Bojovište (pole) |
| - výška | 112 m |
| - súradnice | 48°04′09″S 17°53′48″V / 48,0693°S 17,8967°V |
| Ústie | Selický kanál |
| - poloha | Žihárec |
| - výška | 110 m |
| - súradnice | 48°03′17″S 17°55′07″V / 48,0547°S 17,9187°V |
| Dĺžka | 2,4 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologický identifikátor | 4-21-17-323 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Začiatok upraviť
Začína sa v 112 m n. m. na území obce Žihárec, na okraji juhovýchodnej časti intravilánu obce, pri poľnohospodárskom družstve Žihárec, na západnom okraji poľa Bojovište. Patrí do okresu Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina[2].
Opis toku upraviť
Od začiatku tečie juhovýchodným smerom a v tomto smere pokračuje až do svojho ústia, v 110 m n. m. vyteká z intravilánu a pokračuje cez poľnohospodársky extravilán obce Žihárec, svojim pravým brehom obmýva pole Jazerný svah a ľavým brehom obmýva pole Bojovište, v 110 m n. m. sa približuje k obecnej hranici medzi obcou Žihárec a obcou Selice, na krátkom úseku sleduje túto obecnú hranicu, v extraviláne obce Žihárec ústi v 110 m n. m. do Selického kanála ako jeho pravostranný prítok. Selický kanál je ďalej prítokom Kolárovského kanála. Vodný tok Žihársky kanál nemá prítoky.[3][4]
Pôvod názvu upraviť
Vodný tok Žihársky kanál má pôvod v názve obce Žihárec. Z tohto toponyma kombináciou s formantom -ský, -sky, sytémovou redukciou formantu -ec a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Žihársky kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5]. Názov vodného toku Žihársky kanál bol štandardizovaný v roku 1978[6][7]. Názov obce Žihárec má pôvod v osobnom mene. Najstarší dochovaný písomný záznam názvu obce sa viaže k roku 1251 v podobe Sygarth[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Žihársky kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-07.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-05]
- ↑ Priebeh vodného toku Žihársky kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-02].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 90, 121. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Galanta A 29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 36, 37, 38, 40, 43, 45. ISBN 80-85672-02-2.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1978. 533 s. S. 382.