Abbé Pierre

	Abbé Pierre
Štát pôsobenia	Francúzsko
Biografické údaje
Rodné meno	Henri Antoine Grouès
Narodenie	5. august 1912; Lyon, Francúzsko
Úmrtie	22. január 2007 (94 rokov); Paríž, Francúzsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rád menších bratov kapucínov
Odkazy
	Abbé Pierre
	Francúzsky portál; Biografický portál

Abbé Pierre, vlastným menom Henri Antoine Grouès (* 5. august 1912, Lyon, Francúzsko – † 22. január 2007, Paríž) bol francúzsky katolícky kňaz, člen francúzskeho odporu počas druhej svetovej vojny a člen Ľudového republikánskeho hnutia (Mouvement républicain populaire). Počas druhej svetovej vojny pomáhal židovským obyvateľom utiecť pred nacistickám prenasledovaním.

Po roku 1945 sa venoval politickej kariére. V roku 1949 založil charitatívnu organizáciu Emmaus na pomoc bezdomovcom a utečencom.

Život upraviť

Abbé Pierre, vtedy Henri Groues, sa narodil do veľmi zámožnej továrnickej rodiny. V 19 rokoch vstúpil do rádu kapucínov. Kvôli pľúcnej tuberkulóze ale musel po niekoľkých rokoch prísny rád opustiť a stal sa kaplánom v Grenobli. Počas 2. svetovej vojny sa po obsadení Francúzska nacistami angažoval v odboji a pomáhal Židom utekať do Švajčiarska.^[1]

Po vojne bol niekoľko rokov členom francúzskeho parlamentu. V roku 1949 založil na parížskom predmestí Neuilly-sur-Seine Emauzské hnutie, ktorá sa stará o chudobných, najmä bezdomovcov. V súčasnosti pôsobí v 50 krajinách sveta. Verejnosti sa stal abbé Pierre známym počas tuhej zimy na prelome rokov 1953 – 54, kedy na vlnách rozhlasu emotívne burcoval k pomoci mrznúcim bezdomovcom. Jeho popularita potom vo Francúzsku z roka na rok rástla.^[1]

Názory upraviť

V posledných rokoch svojho života sa abbé Pierre od oficiálnej rímskokatolíckej cirkvi vzdialil. Vo svojej poslednej knihe „Môj Bože... prečo“ z roku 2005 sa nekonformne vyslovil k povinnému celibátu, homosexuálnym partnerstvom alebo kňazskému sväteniu žien.

Písal aj o osobných témach, napr. svojom vlastnom zaobchádzaní so sexualitou. Priznal, že niekoľkokrát mal letmé sexuálne vzťahy. „Ale nikdy som nemal pevný vzťah, pretože som nedovolil, aby sexuálna túžba vo mne zakorenila“. Pripustil, že pozná sexuálnu túžbu a „jej veľmi zriedkavé uspokojenie, ale toto uspokojenie bolo v skutočnosti zdrojom nespokojnosti, pretože som cítil, že som nebol v pravde“.^[1]

Pierre tiež vyslovil ľútosť nad tým, že sa pápežstvo sa stalo „príliš mocným“. Katolicizmus sa podľa neho musí oslobodiť od „rímskeho poručníkovania miestnym cirkvám“. To je podmienkou pre to, aby bolo možné zmierenie medzi kresťanmi.^[1]

Citáty upraviť

„	Každodenní něžnou pozornost ženy jsem nikdy nepoznal. Cítil jsem to jako bolest a utrpení, které mě provázelo každým dnem mého života.	“
– Abbé Pierre^[2]

„	Kdyby mi znovu bylo osmnáct a kdybych věděl jen to, jak těžké je žít bez něžného pohlazení, a kdybych už nevěděl nic jiného, určitě bych neměl dost síly k radostnému vyslovení slibu čistoty. Ale kdyby mě někdo upozornil, že během této tak těžké cesty se člověk setká s projevy Boží něhy, pak ano, pak bych jistě celou svou bytostí řekl ano.	“
– Abbé Pierre^[3]

„	Říci, co vím... Jakmile se do toho pustím, zjišťuji, že jde vlastně jen o několik málo jistot. Jsou tři: a přece je pravda, že věčný Bůh je láska, a přece je pravda, že jsme milováni, a přece je pravda, že jsme svobodní.	“
– Abbé Pierre^[2]

Dielo upraviť

Abbé Pierre; Lenoir, Frédéric: Mon Dieu ... pourquoi?, Plon Paris, 2005

Česky upraviť

Abbé Pierre: Testament, Karmelitánske nakl., Kostelní Vydří, 2009, ISBN 978-80-7195-226-8
Abbé Pierre; Amblard, Hélène: Nic než láska (predhovor Petr Kolář), Karmelitánske nakl., Kostelní Vydří, 2001, ISBN 80-7192-548-9