Achilles (mytológia)
Achilles (-tvar podľa PSP; iné názvy: Achilleus, zastarano Achill, Achil; starogr. Ἀχιλλεύς – Achilleus, lat. Achilles) bol v gréckej mytológii hlavná postava Homérovej Iliady. Bol vnukom Aiaka (lat. Aeacus), odtiaľ aj meno Αἰακίδης ὁ Ἀχιλλεύς (Aiakidés ho Achilleus).[1]
Narodenie upraviť
Achilles bol synom Pélea, kráľa Myrmidonov vo Ftii, a morskej nymfy Thetidy. Zeus a Poseidón chceli jej ruku, kým Prometeus neodhalil, že porodí syna väčšieho než otec, a preto sa rozhodli dať ju niekomu inému. Podľa legendy chcela Thetis svojho syna učiniť nezraniteľným, ponorila ho do rieky Styx, no päta, za ktorú ho držala, ostala suchá, a tým jediným zraniteľným miestom. Homér toto však zámerne nespomína; Achilles nemôže byť hrdinom, ak neriskuje. Homér naopak v Iliade uvádza Achillovo zranenie, hoci ľahké. V skoršej a menej populárnej verzii Thetis syna natrela ambróziou a položila na oheň, aby v ňom zhorela smrteľnosť. Prerušil ju Peleus a oboch v hneve opustila. Peleus ho, spolu s jeho priateľom a milencom Patroklom, dal kentaurovi Cheirónovi v hore Pélion na výchovu.
Achilles v Trójskej vojne upraviť
Počas Trójskej vojny upraviť
Achilles je jedným z dvoch ľudí opísaných v Iliade ako božský. Nesúvisí to len s jeho neprekonateľnou schopnosťou bojovať, ale aj s jeho postojom. Ukazuje úplnú a totálnu oddanosť majstrovstvu svojho umenia a podobne ako boh nemá takmer žiadnu úctu k životu. Ani k svojmu - zjavne ho netrápi rýchla smrť, ak je slávna - ani k iným. Jeho hnev je absolútny. Humanizácia Achilla udalosťami vojny je hlavnou témou Iliady.
Troilus upraviť
Keď najmladší syn Priama a Hekaby umýval svoje kone pri Levej fontáne pred múrmi Tróje, Achilles ho uvidel a zamiloval sa do jeho krásy (jeho krásny vzhľad Ibycus popísal ako „trikrát zušľachtené zlato“). Mladík odmietol jeho pokusy o zblíženie a uchýlil sa do Apollónovho chrámu. Achilles ho do svätyne prenasledoval a sťal ho na oltári.
Agamemnón a Patroklova smrť upraviť
Achilles dobyl 23 miest v okolí Tróje vrátane Lyrnessosu, kde zajal Briseidu. Medzitým Agamemnón zajal Chryseidu a vysmial sa jej otcovi, kňazovi Apollóna, keď sa ju pokúsil vykúpiť. Apolón na Grékov zoslal mor a Agamemnón tak musel Chrýseidu vrátiť. Ako náhradu však vzal Achillovi Briseidu, prvú korisť výpravy. Tento čin je hlavnou zápletkou Iliady: Achilles je urazený a odmieta viac bojovať. Vojna sa pre Grékov vyvíja zle a svojmu najväčšiemu bojovníkovi ponúkajú veľkodušné odškodnenia, no Briseidu mu Agamemnón prinavrátiť nechce. Achilles napriek všetkému stále odmieta bojovať, no súhlasí, aby šiel na boj Patroklos v jeho brnení. Ďalší deň Patrokla zabije a oberie o zbroj trójsky hrdina Hektor, ktorý ho pokladá za Achilla. Achilla premáha žiaľ nad smrťou svojho philtatos a svoj hnev z Agamemnóna presmeruje na Hektora. Jeho matka Thetis povstane z mora a vyčíta mu prílišný smútok, pripomínajúc mu jeho osud. Od Hefaista mu donesie nové ohromné brnenie. Achilles sa chce pomstiť, a tak sa konečne vráti do boja a zabije Hektora. Jeho telo zneuctí vláčením za vozom okolo trójskych hradieb a nepripustí ho pochovať podľa pohrebných zvykov. Keď Priamos, kráľ Tróje a Hektorov otec, tajne príde do gréckeho tábora prosiť o telo, Achilles napokon zmäkne; v tejto veľmi pohnutej scéne Iliady prijme Priama milostivo a dovolí mu vziať si telo.
Achillova veľkosť nespočíva len v tom, že je najväčším gréckym bojovníkom všetkých čias, ale aj v tom, že pozná voľbu, ktorú mu poskytol osud. Jeho matka Thetis mu predpovedala, že ak do Trójskej vojny nepôjde, bude mať dlhý a šťastný život. Ak pôjde, zomrie pred múrmi Tróje, ale s nehynúcou slávou na tisícročia, ktorá zatieni všetkých ostatných hrdinov. Achilles si zvolil a idúc tvárou v tvár osudu dokázal svoju veľkosť.
Xantus upraviť
Achilles pokáral Xanta, magického koňa, za to, že nezabránil Patroklovej smrti. Xantus odpovedal, že to boh zabil Patrokla a boh čoskoro zabije aj Achilla. A aj zabil.
Memnón, Kyknos, Pentesíleia a Achillova smrť upraviť
Krátko po smrti Hektora Achilles porazil Memnóna z Etiópie, Kyknosa z Colonae a amazonskú bojovníčku Pentesileiu. Ako Hektor pri poslednom výdychu predpovedal, Achilla usmrtil šíp do päty, vystrelený Paridom. V staršej verzii ho Paris bodol nožom od chrbta, keď navštívil trójsku princeznú Polyxénu. Obe verzie zreteľne popierajú vrahovu chrabrosť a Achilles tak ostáva na bojisku neporazený. Jeho kosti sú zmiešané s Patroklovými a nasledujú pohrebné slávnosti. Ako Aias aj Achilles je znázornený ako živý po smrti na ostrove Leuke pri ústí Dunaja.
Stratená Aischylova hra upraviť
Na začiatku 90. rokov objavili stratenú Aischylovu hru v zábale múmie v Egypte. Táto hra patrila k trilógii o Trójskej vojne. Vďaka zmienkam v antických zdrojoch sa vedelo, že existuje, ale bola stratená viac ako 2000 rokov.
Existuje ešte jedna stratená hra s Achillom ako hlavnou postavou - „Achillovi milenci“ od Sofokla.
Referencie upraviť
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Achilles (mytológia)
