Wikipédia

Ahoj

O pozdrave pozri ahoj (pozdrav).

Súradnice: 48°10′32″S 17°06′57″V / 48,1754498°S 17,1157712°V / 48.1754498; 17.1157712

Ahoj je neoficiálna časť Bratislavy, v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v katastrálnom území Vinohrady.[1] Nachádza sa v Malých Karpatoch. Jej presné hranice nie sú stanovené. Základné možné spôsoby jej vymedzenia sú nasledovné:

  1. vinohrady a zástavba zhruba severne od dnešnej Rubinetovej ulice (t.j. vinohrady a zástavba v okolí Pinotovej ulice, v širšom zmysle vrátane okolia dnešnej ulice Na Briežkoch a pod.), prípadne vrátane priľahlého lesa (po Cvičnú lúku)[2][3][4][5][6][7]
  2. vinohrady a zástavba na celej ulici Sliačska (okrem jej začiatočného úseku východne od železničnej trate) a na bezprostredne priľahlých uliciach (bez územia od Mladej gardy po ulicu Na Briežkoch)[8][9]
  3. historicky, zhruba do polovice 20. stor. (ak sa Ahoj chápe ako premenovanie historickej lokality Rössler [vrátane sčasti lokality Baran] – pozri aj nižšie): vinohrady a lesy na území zhruba od dnešnej oblasti strednej (t.j. východne od Rösslerovho lomu sa nachádzajúcej) časti Horskej ulice cez oblasť Rösslerovho lomu, oblasť okolia dnešnej Pinotovej ulice a spravidla vrátane lesa zhruba medzi Rösslerovým lomom a dnešnou Pinotovou ulicou a Cvičnou lúkou.[10][11][12]
Poloha Ahoja podľa definície č. 2
Ahoj podľa definície č. 2: Križovatka Krahulčej ulice (vľavo), Sliačskej ulice (v strede) a Otonelskej ulice (vpravo). Vpravo za borovicami objekt, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium. Na obzore bratislavský lesopark (vrcholky Malých Karpát).
Ahoj podľa definície č. 2: Dolná časť Lopeníckej ulice
Prameň Krivé jarky v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej

Hoci je názov Ahoj doložený už niekedy po roku 1945 (Horváth 1990 ho uvádza ako novší ekvivalent staršieho názvu Rössler)[10], na mapách Bratislavy sa vyskytuje až zhruba od polovice 90. rokov 20. storočia (vo vyššie uvedenom význame 1). Predtým, teda v povojnovom období, bolo územie Sliačskej ulice a jej okolia na mapách uvedené buď bez označenia štvrte alebo bolo uvedené pod názvom (prípadne ako súčasť širšie poňatého názvu) Briežky.[13][14][3][4]

Ahoj-Briežky upraviť

Ahoj (spravidla podľa definície 1) a Briežky (čo je mimochodom takisto názov, ktorý má viacero možných definícií) sa najnovšie niekedy uvádzajú spolu ako jedna štvrť pod spoločným názvom Ahoj-Briežky.[2][9][15]

Pozor na zámenu so stavebným projektom Ahoj Briežky (písané bez spojovníka): Štvrť Ahoj-Briežky je širší pojem než stavebný projekt Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).[16]

Urbanistické obvody upraviť

Ahoj podľa definície č. 1 (bez lesovej časti) zodpovedá časti urbanistického obvodu Briežky (t.j. urbanistického obvodu č. 032). Ahoj podľa definície č. 2 zodpovedá urbanistickému obvodu Briežky (t.j. č. 032), časti urbanistického obvodu Nad Bielym krížom (t.j. č. 031) a časti urbanistického obvodu Železničné depo (t.j. č. 033).[17][18][19]

Spomínaný urbanistický obvod Briežky tvorí spolu so spomínaným urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom mestskú štvrť Nad Bielym Krížom. [chýba zdroj][1]

Pôvod názvu Ahoj upraviť

Ahoj získal svoje meno vďaka skautom, ktorí sem chodievali v období prvej Česko-slovenskej republiky. Medzi sebou sa zdravili vtedy pozdravom „ahoj“.[8]

Rössler upraviť

Podľa Horvátha 1990 je Ahoj novší názov staršieho označenia Rössler. Definícia územia Rössler je uvedená vyššie ako definícia č. 3. Horváth 1990 toto územie charakterizuje nasledovne: „Pôvodne vinohradnícky (1405), neskôr aj lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492), záhradami (1560). V lesoch ťažba dreva (1639). Roku 1840 poškodené lesy požiarom. Od 1842 aj lúky.“[10]

Vznik zástavby upraviť

Podľa starých máp výstavba trvalo osídlených domov v tejto oblasti začala asi v 30. rokoch 20. storočia (tam, kde je dnes Lopenícka a priľahlá Sliačska ulica).[13]

Charakteristika upraviť

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

V prípade definície č. 1 aj 2. Ide o oblasť sčasti zastavanú trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami, záhradnými chatkami a sčasti pokrytú vinohradmi. Pri definícii č. 1 býva často zahrnutý aj priľahlý severný les.

Ahoj podľa definície č. 2 upraviť

Ahoj je od juhu prístupný zo Sliačskej ulice, ktorá začína ako kolmá prípojka Račianskej ulice a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do Malých Karpát. Paralelne so Sliačskou ulicou vedie aj Otonelská ulica. S Kramármi je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej.

Hlavná osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej.

Sliačska ulica, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou (smerujúcou z Bratislavy hlavnej stanice k zastávke Vinohrady-Bratislava a k Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto) je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji.

Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku 1990 a následných zmenách a doplnkoch).

Ahoj podľa definície č. 1 aj 2 upraviť

Nad hlavnou osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta (Laurotová ulica) smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody.

Východne od severnej Sliačskej ulice je územie plánovanej oblasti Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).

Potok upraviť

Pri Laurotovej a potom strednej časti Sliačskej tečie potok Ahoj (Krivé jarky), ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok potom tečie cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod hlavnú osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkaľovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie, odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.[20]

Územný plán upraviť

V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta (stav okolo roku 2010) so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí..[21][22]

Služby, občianska vybavenosť upraviť

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

V oblasti Ahoj podľa definície č. 1 a 2 nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku 1990 zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov na Račianskej ulici a jej v okolí (Lidl, Billa, Slimák, VIVO! Bratislava (bývalé Polus City Center)).

Obyvatelia osídlenej časti Ahoja mali desiatky rokov trvajúce problémy s pitnou vodou, pretože spodné vody sú resp. boli zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemala vybudovanú kanalizáciu. Vybudovanie kanalizácie a vodovodu sa ale nakoniec uskutočnilo, a to v roku 2007 [23]. Problémy sú však aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná.

Na križovatka Sliačskej, Otonelskej a Lopeníckej bol v minulosti jeden objekt občianskej vybavenosti, v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na Sliačskej 17 je situovaný objekt (bývalej) Správy diaľkových káblov.

Oblasť Ahoj/Briežky je súčasťou farnosti prislúchajúcej rímskokatolíckemu Kostolu Kráľovnej rodiny na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku 1999), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum.

Dopravné spojenie upraviť

Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na resp. pri Ahoji zabezpečuje autobusová linka  .

Zdroje upraviť

  1. ↑ a b Popis a poloha [online]. banm.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b cupka2018.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Atlas Bratislavy. 1. vyd., Mapa Slovakia, 1995
  4. ↑ a b Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
  5. ↑ Katastrálna mapa Bratislava [online]. katasterportal.com, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapa - Národný Geoportál SR (mapa nazvaná: Základná báza GIS) [online]. geoportal.gov.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  7. ↑ Koncepcia rozvoja mestských lesov v Bratislave [online]. ba-lesy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. Archivované 2020-07-01 z originálu.
  8. ↑ a b Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto na roky 2007 – 2013 [online]. banm.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. S. 3
  9. ↑ a b Mapa.sk [online]. mapa.zoznam.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 64-66.
  11. ↑ Staré mapy - historické mapy slovenských miest (Bratislava 1933; Bratislava a okolie 1873) [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  12. ↑ Mapa.sk [online]. mapa.zoznam.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. (Poznámka: Všimnite si okrem iného polohu lokalít Dolný Rössler, Stredný Rössler, Horný Rössler, Baran, Rösslerov les, Rösslerov vrch)
  13. ↑ a b Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  14. ↑ KLOBOŠIČOVÁ, Mária; STREČANSKÁ, Elena; DAROVEC, Dušan; GULDAN, Patrik; VELIKÁ, Dagmar. Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká. 1. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1990. ISBN 80-7103-013-9.
  15. ↑ Je štvrť zvaná Ahoj zabudnutá Bohom?. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2006-12-13. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1336-362X.
  16. ↑ Uptown Koliba rebranduje na Ahoj Briežky a opäť spúšťa predaj pozemkov [online]. yimba.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  17. ↑ Bratislava. Bratislava: Slovenská kartografia pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania. 1990 (Nepredajná mapa).
  18. ↑ Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č.2/2006 zo dňa 13.6.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Podhorský pás [1]
  19. ↑ ZSJ (UO) [online]. rzsj.enviroportal.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. Archivované 2019-11-01 z originálu.
  20. ↑ Riešenie územného plánu. 13.3. Vodné toky a plochy, 13.3.1 Súčasný stav, časť B – s. 213. In: Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  21. ↑ Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000, 2002.
  22. ↑ Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  23. ↑ Na Ahoji sa začalo s kanalizáciou. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-14. Dostupné online [cit. 2019-11-02]. ISSN 1335-4418.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ahoj&oldid=7829208“