Aithra (matka Thésea)
Aithra alebo Aitra (starogr. Αἴθρα – Aithra, lat. Aethra) je v gréckej mytológii dcéra troizénskeho kráľa Pitthea.[1]
V mýtoch zastáva Aithra významné miesto a to predovšetkým preto, lebo sa s aténskym kráľom Aigeom[2] (alebo s bohom Poseidónom) stala matkou Thésea, jedného z najväčších gréckych hrdinov.[3] Keď Théseus uniesol krásnu Helenu (pred únosom Parida), jej bratia Kastor a Polydeukes ju zachránili a za trest odviedli jeho matku Aithru, ktorá potom musela Helene slúžiť ako otrokyňa.[4] Neskôr keď Paris uniesol Helenu do Tróje, Aithra ju nasledovala.[5] Jej vnuci Akamas a Démofón ju potom pri dobýjaní Tróje oslobodili.[3]
V príbehu antického autora Parthenia z Nikaie po tom, ako Paris uniesol krásnu Helenu, prišiel vnuk Aithry Akamas s Diomédom a do Tróje vyzvať kráľa Priama a jeho syna Parida, aby Helenu vydali. Kráľ Priamos si ich vypočul, ale oni ani napriek trpezlivému vyjednávaniu neuspeli. Počas rokovania uvidel Akamas dcéru kráľa Priama Laodiku a na prvý pohľad sa do nej zamiloval. Laodike sa Akamas tiež zapáčil a hneď sa s tým zverila svojej priateľke Filobii, manželke dardanského kráľa Persea, ktorý bol tiež na rokovaniach.[6]
Filobia následne presvedčila svojho manžela, aby ich pozval do Dardanie, kde pripravili hostinu, počas ktorej Akamas a Laodika svoju lásku naplnili a po čase sa im narodil syn Mounitos,[6] ktorého potom vychovávala Aithra.[7]
Po páde Tróje sa Mounitos s Aithrou vrátili domov. Neskôr Mounitos zomrel počas poľovačky pri Olynte v Trákii na uhryznutie hadom [6][8]a podľa Hygina si Aithra od žiaľu zo straty svojich detí zobrala život.[9]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Hyginus, Fabulae 16.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,16,1.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 37.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,7.
- ↑ Homér, Iliada, 3,139.
- ↑ a b c Parthenios, Erotica pathemata, 16.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 38.
- ↑ Lykofrón z Chalkidy, Alexandra, 2,1.
- ↑ Hyginus, Fabulae 243.