Akureyri

	Akureyri
	Mesto
	Akureyri a Eyjafjörður z kempingu Hamrar (južne od mesta)
	Erb
	Erb
Štát	Island
Súradnice	65°41′S 18°06′Z / 65,683°S 18,100°Z
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	125 km² (12 500 ha)
Obyvateľstvo	18,860 (2018)
Hustota	131,18/km2 (339,8/sq mi) obyv./km²
Založenie	1602
starosta	Sigrún Björk Jakobsdóttir (Nezávislá strana)
PSČ	600-603
	Poloha mesta v rámci Islandu
	Wikimedia Commons: Akureyri
	Webová stránka: http://www.akureyri.is/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 65°41′S 18°06′Z / 65,683°S 18,100°Z

Akureyri je mesto na severe Islandu. S počtom obyvateľov 17 097 (2008) ^[1] je to štvrté najväčšie mesto na ostrove. Leží pri pobreží fjordu Eyjafjörður.

Dejiny upraviť

Mesto na začiatku 19. storočia.

Oblasť dnešného Akureyri bola objavená v 9. storočí (okolo roku 890) vikinským moreplavcom Helgi magri Eyvindarsonom, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1526 (obvinenie nejakej ženy z cudzoložstva). V roku 1602 tu bola založená dánska obchodná stanica. V 17. storočí obchodníci postavili aj obydlia, no celoročne sa tu nezdržiavali. Stálou osadou sa Akureyri stalo v roku 1778 a v roku 1786 mu bolo pridelené právo mesta. Celkový počet obyvateľov bol napriek dobrej polohe prístavu a úrodnej pôde len 12 a v roku 1836 o tento štatút prišiel. Opätovne ho získal v roku 1862, odvtedy počet obyvateľov narastá.

Počas druhej svetovej vojny bol prístav základňou lietadiel PBY Catalina 330 eskadry RAF, ktorá slúžila na ochranu konvojov z Ameriky do Veľkej Británie a Sovietskeho Ruska pred nemeckými ponorkami.

V 20. storočí nastáva hromadný presun obyvateľov Islandu z vidieka do mestských centier, migrácia zvyšuje počet obyvateľov Akureyri. V meste nastáva rozvoj služieb a obchodu. Dôležitým priemyselným odvetvím je spracovanie rýb. V septembri roku 1987 bola v Akureyri založená univerzita s fakultami práva a sociálnych vied, pedagogiky, ošetrovateľstva a fakulta ekonomiky a vedy. V súčasnosti má univerzita okolo 180 zamestnancov a 1 400 študentov.

Geografia upraviť

Mesto leží na západnom okraji fjordu Eyjafjörður. Je obkolesené horami, z ktorých najvyššie sú Súlur (1 213 m – juhozápadne od mesta) a Hlíðarfjall (1 116 m – západne od mesta). Mestom preteká rieka Glerá, ktorá vzniká odtokom z ľadovcov na polostrove Tröllaskagi.

Podnebie upraviť

Vzhľadom na vysokú polohu mesta (65. stupeň severnej šírky) je podnebie relatívne mierne (priemerné ročné teploty sú 3,5 °C, zimné 1 °C, letné 14 °C). Ročný úhrn zrážok je 445 mm, priemerná vlhkosť vzduchu je 80 %.

Mestské časti upraviť

Centrum mesta

Innbærinn
Brekkan
Oddeyri
Naustahverfi
Miðbær
Glerárhverfi
V roku 2004 sa osada Hríseyjarhreppur, nachádzajúca sa asi 35 km severne od mesta na ostrove Hrísey, pripojila k Akureyri.

Doprava upraviť

„Srdcom mesta“ je prístav, je miestom pre spracovávanie ulovených rýb a bránou pre turistov. V meste sa nachádza letisko, väčšina letov je vnútroštátna (do Reykjavíku a Keflavíku, na ostrov Grímsey a osady Vopnafjörður a Þórshöfn). V máji 2006 bolo otvorené aj pravidelné letecké spojenie s Kodaňou, no v súčasnosti linka nie je prevádzkovaná.

Mesto leží na islandskom hlavnom cestnom okruhu Hringvegur a je jedno z dvoch miest na Islande, kde premávajú pravidelné linky mestských autobusov.

Administratíva upraviť

Mesto je riadené mestskou radou, ktorá má 11 členov a je volená každé štyri roky. Kandidovať za člena sa môže každá osoba staršia ako 18 rokov s trvalým pobytom v Akureyri. Mestská rada volí starostu (v princípe môže vybrať hocikoho z mesta, no vačšinou je to výber niektorého z členov rady). Súčasná starostka je Sigrún Björk Jakobsdóttir z nezávislej strany.

Zoznam starostov Akureyri upraviť

1919 – 1934 – Jón Sveinsson
1934 – 1958 – Steinn Steinsen
1958 – 1967 – Magnús Guðjónsson
1967 – 1976 – Bjarni Einarsson
1976 – 1986 – Helgi M. Bergs
1986 – 1990 – Sigfús Jónsson
1990 – 1994 – Halldór Jónsson
1994 – 1998 – Jakob Björnsson
1998 – 2007 – Kristján Þór Júlíusson
2007 – súčasnosť – Sigrún Björk Jakobsdóttir

Kultúra upraviť

Divadlo v Akureyri.

Botanická záhrada.

V meste sa nachádza jeden z troch veľkých divadelných inštitúcií Islandu a súčasne jediná profesionálna divadelná spoločnosť mimo Reykjavíku – Leikfélag Akureyrar, založená približne pred storočím (v roku 1917, od roku 1973 funguje na profesionálnej báze). Divadlo je centrom kultúrneho života mesta, v súčasnosti bolo zrekonštruované a má kapacitu 210 miest na sedenie.

V Akureyri sa nachádza aj niekoľko múzeí a galérií – mestské múzeum, múzeum umenia, múzeum priemyslu a letecké múzeum. Taktiež je sídlom oblastného archívu a jednej z najväčších knižníc na Islande – Amtsbókasafnið á Akureyri, založenej v roku 1827.

Učitielia miestneho konzervatória sú členmi Symfonického orchestra severného Islandu (Sinfóníuhljómsveit Norðurlands).

Stavby upraviť

Dominantou Akureyri je kostol protestantskej cirkvi Akureyrarkirkja, navrhnutý Gudjonom Samuelssonom a postavený v roku 1940. Sklenené okná s maľbami sú napodobeninou pôvodných skiel katedrály v Coventry, zničenej počas náletov za druhej svetovej vojny.

V meste sa nachádza aj botanická záhrada, založená v roku 1912 ako verejný park. Botanická sekcia existuje od roku 1957 a nachádza sa tu zbierka približne 430 domácich druhov a 6 600 cudzokrajných rastlín.

Šport upraviť

V Akureyri sa nachádza zimný štadión pre korčuľovanie a hokejové zápasy, športová hala (basketbal, volejbal, hádzaná, bojové umenia), viacúčelový štadión s kapacitou 2 000 divákov, využívaný prevažne na futbalové zápasy (domáci klub Knattspyrnufélag Akureyrar sa v roku 1989 stal majstrom Islandu), krytý 25 m bazén a priľahlý akvapark. 5 km nad mestom je lyžiarske stredisko.

V meste sa nachádza aj najsevernejšie položené 18-jamkové golfové ihrisko na svete, Akureyrský golfový klub je usporiadateľom letného golfového turnaja Arctic Open.