Alžbeta Kotromanićová
Alžbeta Kotromanićová alebo Alžbeta Bosnianska (* okolo 1340 – † január 1387) bola druhá manželka uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého.
| Alžbeta Kotromanićová | |
 uhorská kráľovná s dcérou | |
| Narodenie | okolo 1340, Bosna |
|---|---|
| Úmrtie | január 1387 Novigrad, Chorvátsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Alžbeta Kotromanićová |
Život upraviť
Alžbeta Bosnianska bola vychovávaná na uhorskom kráľovskom dvore. Dňa 20. júna 1353 uzavrela v Budíne manželstvo s Ľudovítom Veľkým, ktorý bol v tom čase už štvrtý rok vdovcom (jeho prvá manželka Margaréta Luxemburská zomrela v roku 1349). Išlo o nerovný sobáš, v ktorom podstanú úlohu vraj zohrala Alžbetina krása.[chýba zdroj]
Počas života Ľudovíta Veľkého Alžbeta aktívne do politiky nezasahovala. Jednak bola dlhé roky v tieni svojej svokry Alžbety Poľskej, jednak jej postavenie komplikoval fakt, že dlho nedala Ľudovítovi Veľkému deti a nakoniec mu dala iba dcéry. Po smrti Ľudovíta v septembri 1382 sa dostala do ťažkej situácie. Časť poľskej šľachty bola ochotná akceptovať hociktorú z dcér Ľudovíta Veľkého, pokiaľ bude aj s manželom sídliť v Poľsku. Druhá časť poľskej šľachty chcela za kráľa Piastovca Semovíta Mazovieckeho. Alžbeta sa pokúsila získať Poľsko silou a vyslala do Poľska vojsko na čele so Žigmundom Luxemburským. Výprava nemala veľký úspech. Alžbeta sa snažila, aby sa poľskou kráľovnou stala Mária, čo by jej ako regentke umožnilo vládnuť v Uhorsku aj Poľsku. Poľská šľachta odmietla uhorsko-poľskú personálnu úniu a žiadali nástupníctvo najmladšej dcéry Hedvigy, ktorá nakoniec v roku 1384 odišla do Poľska.
Alžbetina dcéra Mária bola 17. septembra 1382 korunovaná za uhorskú kráľovnú. Vládu namiesto nej prebrala matka Alžbeta. Pod vplyvom svojho radcu palatína Mikuláša Gorjanského, začala plánovať manželstvo Márie (v tom čase snúbenice Žigmunda Luxemburského) s členom francúzskeho panovníckeho rodu, Ľudovítom Orleánskym. To vyvolalo odpor u Luxemburgovcov, ale aj u neapolského kráľa Karola Malého a pápeža Urbana VI. Uhorská šľachta sa rozdelila do troch táborov: jedni chceli za kráľa Žigmunda, druhí stáli za kráľovnou a spojením s Francúzskom, tretí tábor na čele so záhrebským biskupom Pavolom Horváthom a bývalým mačvianskym bánom Jánom Horváthom presadzoval za panovníka Karola Malého.
V novembri 1385 po obsadení Budína si Žigmund vynútil sobáš s Máriou. Po jeho odchode Alžbeta nadviazala kontakt s Karolom Malým, ktorý sa zdržiaval v Záhrebe, spoliehajúc sa na prísahu, ktorú Karol zložil kráľovi Ľudovítovi ohľadom práv jeho dcér. Karol, na čele silného vojska, sa snažil ujať vlády v Uhorsku. Dňa 31. decembra 1385 bol za prítomnosti Alžbety a Márie v Stoličnom Belehrade korunovaný za kráľa. Dňa 7. februára 1386 ho Alžbeta pod zámienkou odovzdania listu od Žigmunda Luxemburského pozvala do svojich komnát, kde na Karola Malého Blažej Forgáč spáchal atentát. Karol bol ťažko ranený a uvrhnutý do väzenia na Vyšehrade, kde zomrel na následky zranenia alebo bol zavraždený.
Na jar v roku 1386 vpadlo do Uhorska české vojsko Václava IV.. V apríli sa pri Rábe (Győr v Maďarsku) stretla Alžbeta s českým kráľom Václavom IV. a zmierila sa so zaťom Žigmundom, ktorému musela ako právoplatnému manželovi vydať svoju dcéru a mala splatiť všetky Žigmundove dlžoby vzniknuté počas vojny. Dňa 25. júla 1386 počas cesty na hrad Gorjany boli kráľovné Alžbeta a Mária v Sriemsku prepadnuté stúpencami zavraždeného Karola Malého. Držali ich v zajatí na hrade Gomnec, neskôr na hrade Novigrad pri Zadare. Ján Horváth v januári 1387 na tomto hrade Alžbetu pred očami vlastnej dcéry zaškrtil. Údajne preto, že poslala tajnú správu do Benátok, aby loďstvom blokovali Novigrad z mora a tak zabránili odvezeniu Alžbety a Márie do Neapola.
Rodina upraviť
- otec Štefan II. Kotromanić, bosniansky bán
- matka Alžbeta Kujavská
- manžel Ľudovít Veľký
- dcéra Mária (* 1365 – † 1366)
- dcéra Katarína (* 1366 – † 1377)
- dcéra Mária (1371), neskôr uhorská kráľovná Mária z Anjou
- dcéra Hedviga (1372), neskôr poľská kráľovná Hedviga I.