Alžbeta z Yorku

	Alžbeta z Yorku
	Manželka Henricha VII., Kráľovná Anglicka
Panovanie
Dynastia	Dynastia Yorkovcov (po narodení); Dynastia Tudorovcov (po svadbe)
Panovanie	18. január 1486 – 11. február 1503
Korunovácia	25. november 1487
Biografické údaje
Narodenie	11. február 1466; Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	11. február 1503 (37 rokov); Londýn, Spojené kráľovstvo
Pochovanie	Westminsterské opátstvo, Anglicko
Rodina
Manžel	Henrich VII.
Potomstvo	Artur; Margaréta); Henrich VIII.; Elizabeth; Mária); Edmund; Eduard; Katarína
Otec	Eduard IV.
Matka	Alžbeta Woodvilleová
Odkazy
	Alžbeta z Yorku; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Alžbeta z Yorku (* 11. február 1466, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 11. február 1503) bola anglická kráľovná ako manželka Henricha VII., za ktorého sa vydala v roku 1486. Vo svojom období bola považovaná za jednu z najkrajších žien.

Detstvo upraviť

Alžbeta sa narodila wo Westminsteri ako najstaršie dieťa Eduarda IV. a jeho manželky Alžbety Woodvillovej, pre ktorú to bolo druhé manželstvo – prvým manželom bol Ján Grey, s ktorým mala dvoch synov – Thomasa Greya a Richarda Greya.

Alžbetinými mladšími súrodencami boli Mária z Yorku (zomrela vo veku 14 rokov), Cecília z Yorku, Eduard V., anglický kráľ, Margaret z Yorku (zomrela v ôsmich mesiacoch), Richard zo Shrewsbury, prvý vojvoda z Yorku, Anna z Yorku, George Plantagenet, bedfordský vojvoda (zomrel vo veku dvoch rokov), Katarína z Yorku a Bridget z Yorku.

Zásnuby upraviť

Ako päťročná bola chvíľu zasnúbená s Georgom Nevillom, synom Johna Nevilla, grófom z Northumberlandu, ktorý bol stúpencom Eduarda IV. Zásnuby sa však zrušili, pretože John Neville sa po čase pridal ku kráľovým odporcom. V roku 1475 Alžbetu ponúkli ako nevestu pre Karola, francúzskeho dauphina. Zásnuby sa však neuskutočnili, pretože Karolov otec, Ľudovít XI., ju ako nevestu odmietol.

V roku 1477, keď mala 11 rokov, získala spolu so svojou matkou a tetou z otcovej strany, Alžbetou z Yorku, vojvodkyňou zo Suffolku, titul Lady z Garteru.

Obdobie po smrti Alžbetinho otca upraviť

V roku 1483 zomrel Eduard IV. a Alžbetinin mladší brat, Eduard V., sa stal kráľom. Keďže mal len trinásť rokov, tak Alžbetin strýko, otcov brat, Richard, vtedy gloucesterský vojvoda, sa stal regentom a ochrancom mladého kráľa. Richard zadržal Eduarda V. na jeho ceste z Ludlowa, kde žil ako waleský princ, do Londýna, kde mal byť korunovaný. Umiestnil ho do londýnskeho Toweru, údajne kvôli jeho ochrane. Alžbeta Woodvillová potom utiekla spolu so svojím mladším synom Richardom a dcérami do útočiska vo Westminster Abbey. Richard však naliehal na Alžbetu, aby mohol zobrať do Toweru aj malého Richarda a tá napokon súhlasila. Malý kráľ Eduard V. však o tri mesiace zomrel. Po jeho smrti začal Richard podnikať kroky, ktorými izoloval svojich synovcov a netere od woodvillovských, teda matkiných, príbuzných.

O dva mesiace neskôr, 22. júna 1483, bolo manželstvo Eduarda IV. vyhlásené za neplatné. Ukázalo sa, že Eduard v čase manželstva s Alžbetou Woodvillovou už bol zasnúbený s Lady Eleanor Butlerovou. Týmto sa z ich spoločných detí stali ľavobočkovia (nemanželské deti) a tak nemali nárok na dedičstvo. Parlament vydal zákon Titulus Regius (Titulovanie kráľa, „The Title of the King“), ktorý podporil toto rozhodnutie, teda zákonne prehlásil deti Eduarda IV. za nemanželské a vyhlásil Richarda za právoplatného kráľa. Richard potom 6. júla 1483 nastúpil na trón ako Richard III. Eduard V. a jeho brat zmizli krátko po Richardovom menovaní za kráľa. Neskôr sa začali šíriť klebety, že boli obaja zavraždení.

Boj o kráľovský trón upraviť

Portrét Alžbety od Williama Thomasa Frya

Alžbetina matka, Alžbeta Woodvilleová, sa spojila s Lady Margaret Beaufortovou, matkou Henricha Tudora, ktorý mal blízky vzťah ku kráľovskej rodine. Hoci bol Henrich pra-pra-vnukom kráľa Eduarda III., jeho nárok na trón bol slabý kvôli podmienke, ktorá zamedzovala nástup na trón akýmkoľvek dedičom zo zákonných potomkov jeho prastarého otca, Jána z Gentu (syn kráľa Eduarda III.) a Kataríny Swynfordovej. Napriek tomu sa jeho matka a Alžbeta Woodvilleová dohodli, že Henricha dostanú na trón a on sa zosobáši s Alžbetinou dcérou Alžbetou z Yorku. Tým by sa spojili dva súperiace anglické šľachtické rody. V decembri 1483 Henrich prisahal v katedrále v Rennese, že si Alžbetu vezme za manželku. Krátko na to sa začali pripravovať plány na získanie trónu.

Medzitým Richard III. plánoval, že Alžbetu ožení s bezvýznamným námorným dôstojníkom, synom Roberta Stillingtona. Tento dôstojník a zároveň aj nádejný ženích bol však zajatý Francúzmi pri pobreží Normandie a bol uväznený v Paríži, kde zomrel „o hlade a chudobe“.

V roku 1484, Alžbeta a jej rodina opustila Westminster Abbey a vrátila sa na kráľovský dvor Richarda III. Povrávalo sa, že Richard III., Alžbetin strýko, si ju chce zobrať za manželku. Jeho manželka, Anna Nevilleová, totiž zomierala a nemali žiadnych žijúcich potomkov. Richard však tieto povery poprel. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy podporujúce Richardov zámer oženiť sa s Alžbetou, hoci sir George Buck neskôr tvrdil, že má list, ktorý tento zámer potvrdzuje.

7. augusta 1485 sa Henrich spolu s vojskom vylodil vo Walese a začal pochodovať smerom k Anglicku. 22. augusta 1485 sa odohrala Bitka pri Bosworthe, v ktorej sa stretli Alžbetin snúbenec a strýko. Napriek tomu, že Richard mal väčšiu armádu, bol porazený a zabitý v boji. Henrich mal po víťazstve právo na korunu, a tak sa z neho stal Henrich VII.

Kráľovská manželka upraviť

Alžbeta ako mladá kráľovná

Henrich bol dedičom rodu Lancasterovcov, no tento šľachtický rod bol mladý a menej významný ako rod Yorkovcov, on však získal trón na základe svojho vojenského víťazstva. Hoci si bol vedomý a uznával potrebu svojho sobáša s Alžbetou kvôli zabezpečeniu stability trónu, upevnenia svojho postavenia na ňom, a oslabenia dedičských nárokov iných pozostalých členov z rodu Yorkovcov, nemal Henrich v úmysle deliť sa s niekým o moc. Chcel, aby bolo jasné, že on vládne ako kráľ – víťaz, teda ako jediný vládca, a nie ako Alžbetin manžel a tiež nemal v úmysle deliť sa s ňou o moc. Aby to bolo možné, tak okamžite zrušil zákon Titulus Regius, čím znovu zlegitimoval deti Eduarda IV. a uznal vládu Eduarda V., pretože nechcel, aby jeho manželka mala právo na trón ako dedička Eduarda IV. a rozhodol sa, že jeho korunovácia sa uskutoční 30. októbra 1485, teda ešte pred svadbou. Henrich však nedostal povolenie na svadbu od pápeža. Nakoniec parlament spísal petíciu v mene ľudu, ktorá uznávala jeho svätú prísahu a tak si Henrich mohol Alžbetu vziať. Spravil tak 18. januára 1486. Ich prvý syn Artur sa narodil 20. septembra 1486. Henrich korunoval Alžbetu ako kráľovnú – manželku 25. novembra 1487. Hoci Henrichov nárok na trón bol založený na vojenskom víťazstve, Alžbeta by mala byť právoplatná dedička trónu ako potomok Eduarda IV., keďže sa predpokladalo, že obaja jej bratia boli mŕtvi.

Manželstvo bolo nakoniec vydarené a obaja partneri, ako sa zdalo, sa mali navzájom v úcte. Alžbeta ako kráľovná nevyvíjala žiadnu politickú snahu a to kvôli jej rozhodnej svokre Lady Margaret Beaufortovej, ale bola láskavá, vľúdna a štedrá k svojim príbuzným a poddaným. Alžbeta milovala tanec, hudbu a hru v kocky. Chovala anglické chrty a podľa niektorých historických záznamov mala rada lukostreľbu a poľovačky.

Smrť upraviť

Alžbeta so svojím manželom Henrichom VII.

14. novembra 1501 bol Alžbetin najstarší syn Artur, ktorý mal za manželku španielsku infantku, Katarínu Aragónsku (dcéra Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej), spolu so svojou ženou poslaný na hrad Ludlow, čo bola tradičná rezidencia waleských princov. Artur o šesť mesiacov na to zomrel, pravdepodobne na infekčné ochorenie vírusového pôvodu, a Katarína, ktorej sa podarilo z tej istej choroby vyliečiť, sa stala vdovou. Táto udalosť veľmi zarmútila Henricha VII. a Alžbeta sa ho snažila utešiť, že jeho matka nemala viac detí a on bol jej jediným synom, ale že im Boh nechal ešte jedného pekného syna a dve krásne princezné, a že ešte sú obaja dosť mladí, aby mali ďalšie deti. Arturova smrť podnietila Alžbetu, aby ešte raz otehotnela, čím sa snažila posilniť dedičstvo. 2. februára 1503 porodila dievča, ktoré pomenovali Katarína, no dieťa zomrelo niekoľko hodín po pôrode.
Alžbeta dostala popôrodnú infekciu a zomrela 11. februára, v deň svojich tridsiatych siedmych narodenín. Jej manžel úprimne oplakával jej smrť. Na niekoľko dní odišiel na osamelé miesto a nikto k nemu nesmel ísť. Napriek tomu, že bol známy svojou šetrnosťou, jej vystrojil veľkolepý pohreb. Alžbeta je pochovaná vo Westminster Abbey v Dámskej kaplnke (Lady Chapel), ktorú jej dal Henrich postaviť.

Po Alžbetinej smrti upraviť

Henrich VII. sa po čase ešte zamýšľal oženiť s cieľom obnoviť spojenectvo so Španielskom – ako možné manželky vystupovali Jana Neapolská, kráľovná-vdova z Neapolska (neter Ferdinanda II. Aragónskeho), Jana Kastílska (dcéra Ferdinanda a Izabely) a Margaréta Habsburská (švagriná Jany Kastílskej a Kataríny Aragónskej). Nakoniec však zomrel ako vdovec v roku 1509. Pochovali ho k manželke Alžbete. Ich hrob je v súčasnosti možné nájsť pod ich obrazom v jeho kaplnke.