Wikipédia

Alfred Kinsey

Dr. Alfred Charles Kinsey (* 23. jún 1894, Hoboken, New Jersey, USA – † 25. august 1956, Bloomington, Indiana) bol profesor entomológie a zoológie, ale promoval tiež z psychológie. Značnú časť života venoval výskumu hrčiarok.

Alfred Charles Kinsey
americký profesor entomológie a zoológie, psychológ
Alfred Kinsey
Narodenie23. jún 1894
Hoboken, New Jersey, USA
Úmrtie25. august 1956 (62 rokov)
Bloomington, Indiana, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alfred Kinsey

Neskôr sa preslávil svojou priekopníckou činnosťou na poli sexuológie a sociológie. V roku 1947 založil Ústav pre výskum pohlavia a reprodukcie (Institute for Research in Sex, Gender and Reproduction) na Indiana University Bloomington, neskôr premenovaný na Kinsey Institut (Kinsey Institute for Research in Sex, Gender and Reproduction). Bol hlavným spoluautorom historicky významných Kinseyových správ (Kinsey reports), t. j. štúdie „Sexuálne správanie muža“ 1948, ale aj nasledujúcej menej známej publikácie „Sexuálne správanie ženy“ 1953. Kinseyho práce zásadne ovplyvnili sexuálnu revolúciu 60. rokov 20. storočia, najmä v USA. Údaj Kinsey Reportu o 4 % mužoch s trvalo homosexuálnym správaním, hoci bol odvtedy mnohokrát oponovaný a korigovaný, sa stal a dodnes zostal jedným zo základných symbolov homosexuálnej menšiny a homosexuálneho hnutia. Kinsey bol tiež významným aktivistom práve vznikajúceho skautského hnutia a mal značné hudobné nadanie.

Životopis upraviť

Detstvo a mladosť upraviť

Narodil sa ako najstaršie z troch detí v nie príliš bohatej rodine. Otec Alfred Seguine Kinsey bol profesorom na Stevens Institute of Technology. Matka Sarah Ann Charles vyššie formálne vzdelanie nemala. Obaja rodičia boli extrémne konzervatívnymi kresťanmi. Otec bol jedným z najaktívnejších členov miestnej metodistickej cirkvi. Alfred bol vychovávaný v duchu prísnej zbožnosti, tabuizovania sexuálneho povedomia, v mimoriadne reštriktívnych postojoch voči vzťahom k dievčatám, masturbácii i čomukoľvek sexuálnemu. Neskôr sa dištancoval od metodistického náboženstva a stal sa z náboženského hľadiska agnostikom.

Kinsey v detstve trpel rôznymi chorobami, napríklad skoliózou a reumatickými a týfovými horúčkami. Finančná situácia rodiny neumožňovala optimálnu liečbu. Mierne zakrivenie chrbtice, trvalý následok skoliózy, ho v roku 1917 zachránilo pred odvedením do 1. svetovej vojny.

V mladosti Kinsey našiel záľubu v prírode, táborení a práci s chlapčenskou mládežou. Činnosť v kresťanskej mládežníckej organizácii YMCA ho zaujala natoľko, že pôvodne zamýšľal venovať sa jej po dokončení svojho štúdia profesionálne. Tento záujem sa neskôr odrazil i v jeho študentskej práci, v psychologickej dizertácii o skupinovej dynamike chlapcov. Zapojil sa i do činnosti vtedy vznikajúcej americkej skautskej organizácie Boy Scouts of America (BSA). Rodičia ho v týchto aktivitách silno podporovali, pretože v tej dobe bol skauting úzko spojený s kresťanskými princípmi. Kinsey bol natoľko aktívny, že najvyššiu skautskú hodnosť, Orlí rád, dosiahol už po dvoch rokoch, zatiaľ čo obyčajne jej získanie trvalo päť až šesť rokov.

Intenzívny kontakt s prírodou v ranej mladosti bol jednou z príčin Kinseyho záujmu o biológiu a najmä o entomológiu (vedu o hmyze), ktorej venoval prvú polovicu svojej vedeckej kariéry. Hoci jeho srdce bolo oslabené chorobami v detstve, absolvoval s vedeckým zaujatím celý rad náročných expedícií. Skautská angažovanosť bola zrejme silným podnetom i pre druhú, preslávenejšiu polovicu jeho vedeckého života.

Štúdium upraviť

Na strednej škole (Columbia High School, Maplewood, New Jersey) bol Kinsey introverným, ale mimoriadne pracovitým študentom. Okrem táborníctva sa nevenoval športu, a ako sa zdá, počas štúdia na strednej i vysokej škole neprežil ani žiadny hlbší osobný vzťah. Sústredil svoje úsilie do akademickej práce a spočiatku aj do hry na klavír. Nejakú dobu si dokonca prial byť koncertným klaviristom, ale nakoniec sa rozhodol venovať vede. Schopnosťou plného vedeckého zaujatia si čoskoro získal uznanie. Počas štúdia sa zaujímal o botaniku a zoológiu. Neskôr prehlásil, že jeho stredoškolská učiteľka biológie Natalie Roeth bola najdôležitejším činiteľom, ktorý ho ovplyvnil v jeho rozhodnutí stať sa vedcom.

Po strednej škole chcel Kinsey študovať botaniku. Otec sa však rozhodol dať ho na technické štúdium na Stevens Institue of Technology, kde bol profesorom. Kinsey bol v tejto škole nešťastný a neskôr poznamenal, že to bolo jedno z najhorších období jeho života.

Po dvoch rokoch sa rozhodol otcovi vzoprieť a presadzoval svoj úmysel študovať biológiu na Bowdoin College v Maine. Otec jeho prianiu silne odporoval, nakoniec mu to dovolil, ale Kinseyho vzťah s otcom silne utrpel. V roku 1914 Kinsey do školy nastúpil. Výskumom hmyzu sa zaoberal pod vedením Mantona Copelanda. Po dvoch rokoch bol prijatý do prestížnej študentskej spoločnosti "Fí Beta Kappa", tejto pocty sa dostáva len približne 1 % študentov. Promoval s vyznamenaním, v biológii a psychológii (psychologická dizertačná práca sa zaoberala skupinovou dynamikou chlapcov).

V štúdiu pokračoval na Harvardovej univerzite. V Bossey Institute, ktorý mal jeden z najoceňovanejších biologických programov v USA, v aplikovanej biológii pôsobil William Morton Wheeler, významný entomológ. Kinsey pod jeho vedením pracoval prevažne samostatne, čo obom vedcom vyhovovalo. Pre doktorantskú prácu si Kinsey zvolil výskum hrčiarok (Cynipidae). Zbieraniu vzoriek sa venoval s nadšenou posadnutosťou. Cestoval a uskutočnil 26 detailných meraní u 100 000 hrčiarok. Jeho metodika predstavuje významný prínos pre entomológiu. V roku 1919 Kinsey získal na Harvardovej univerzite titul Sc.D.

Manželstvo a rodina upraviť

V roku 1921 sa oženil a jeho vyvolenou sa stala Clara Bracken McMillen, ktorú dôverene oslovoval "Mac" (čítaj anglicky). Mali štyri deti. Prvorodený Don zomrel v roku 1927, tesne pred svojimi piatymi narodeninami na cukrovku. Dcéra Anne sa narodila v roku 1924, syn Joan v roku 1925 a posledným dieťaťom bol syn Bruce, ktorý sa narodil v roku 1928.

Sexuálny život Kinseyho upraviť

O Kinseym kolovali klebety v súvislosti s neobvyklými sexuálnymi praktikami. James H. Jones v životopisnej knihe Alfred C. Kinsey: A Public/Private Life opisuje Kinseyho ako bisexuálneho masochistu. Údajne sa zúčastnil skupinového sexu so svojimi postgraduálnymi študentmi, manželkou a absolventmi. Je tiež známe, že Kinsey v rámci výskumu natáčal v podkroví svojho domu sexuálne akty. Životopisec Jonathan Gathorne-Hardy vysvetlil, že Kinseyov dom sa na takéto filmovanie používal z dôvodov utajenia, pretože by bolo škandalózne, keby sa o ňom verejne vedelo. Jones uvádza, že Kinseyova žena mala sex aj s ďalšími mužmi, ale napriek tomu vzťah vydržal po celých 35 rokov manželstva. Žiadne z týchto klebiet o Kinseyovom vlastnom sexuálnom živote neboli potvrdené oficiálnym prehlásením Kinseyovho inštitútu Archivované 2013-10-02 na Wayback Machine.

Vedecká dráha upraviť

Entomológia upraviť

Po získaní doktorátu Kinsey nastúpil v roku 1920 ako odborný asistent na Katedru zoológie na Indiana University Bloomington. Jeho žena a kolegovia mu hovorili Prok (profesor Kinsey). Nasledujúcich 16 rokov pokračoval v zbere a triedení hrčiarok. Zaujímal sa najmä o evolučnú históriu tohto drobného hmyzu, v roku 1930 vydal monografiu The Gall Wasp Genus Cynips: A Study in the Origin of Species venovanú pôvodu hrčiarok a v roku 1935 The Origin of Higher Categories in Cynips špecializovanú na ich vyššie vývojové štádiá.

Učebnica biológie upraviť

Kinsey vydal v októbri 1926 stredoškolskú učebnicu An Introduction to Biology (Úvod do biológie). Kniha sa hlási k myšlienke evolúcie a zjednocuje na spoločných princípoch zoológiu a botaniku, ktoré do tej doby boli často vnímané ako samostatné, oddelené odbory. Revidované vydania vyšli v rokoch 1933 a 1938.

Ľudské sexuálne správanie a „Kinseyho správy“ upraviť

Kinsey je všeobecne považovaný za zakladateľa sociálnej sexuológie, systematického a vedeckého skúmania ľudskej sexuality. Po intenzívnych diskusiách s kolegom Robertom Krocom okolo roku 1933 sa najprv začal zaujímať o rôzne formy sexuálnych praktík. Pravdepodobne rôznosť spôsobov párenia hrčiarok ho prividela k údivu nad tým, aké rozmanité sú sexuálne praktiky i medzi ľuďmi.

V roku 1935 Kinsey prispel do fakultnej diskusnej skupiny na Indiana University prednáškou, ktorá bola jeho prvým verejným vystúpením k téme. Zaútočil v nej na rozsiahlu všeobecnú neznalosť anatómie a fyziológie sexuality a vyjadril svoju tézu, že oneskorené sobáše (neskoré sexuálne skúsenosti) sú psychicky škodlivé. Od roku 1938 robil na pôde univerzity osvetové prednášky o sexualite. Kinsey obdržal od Rockefellerovej nadácie dotáciu na výskum, ktorá mu umožnila skúmať ľudské sexuálne správanie prostredníctvom rozhovorov s tisícmi respondentov.

V roku 1948 vydal výskumný kolektív publikáciu „Sexuálne správanie muža“ ("Sexual Beahvior in the Human Male"), v roku 1953 "Sexuálne správanie ženy" (Sexual Behavior in the Human Female). Tieto tzv. Kinseyove správy (Kinsey Reports) sa stali bestsellermi. Články o Kinseyovi sa začali objavovať v prestížnych a populárnych magazínoch a vyvolali búrlivé diskusie a polemiky. Prezident Indiana University Herman B. Wells obhajoval Kinseyove výskumy, ktoré sa stali testom akademickej slobody.

Vlna odporu zo strany konzervatívcov po vydaní druhej Kinseyovej správy v roku 1953 bola natoľko silná, že Rockefellerova nadácia ukončila financovanie projektu. Jeho činnosť odsúdil známy kazateľ Billy Graham. Kinseyho vypočúvali pred Kongresom, bol obvinený z obscénnosti a vyšetrovaný FBI. Bol označený za komunistu, ktorý prišiel, aby zničil americkú rodinu. Zvyšok života strávil v neustálom strese a hlbokej depresii. Zomrel 25. augusta 1956 vo veku 62 rokov v stave vážnej depresie na zlyhanie srdca a zápal pľúc.

Významné publikácie upraviť

  • 1920 – Nové druhy a synonymnosť amerických hrčiarok (New Species and Synonymy of American Cynipidae), Bulletin of the American Museum of Natural History
  • 1920 – Počiatky amerických žlabatiek (Life Histories of American Cynipidae), Bulletin of the American Museum of Natural History
  • 1920 – Fylogenéza druhov hrčiarok a biologické charakteristiky (Phylogeny of Cynipid Genera and Biological Characteristics), Bulletin of the American Museum of Natural History
  • 1926 – Úvod do biológie (An Introduction to Biology)
  • 1930 – Hrčiarky rodu Cynips: Štúdia o pôvode druhov (The Gall Wasp Genus Cynips: A Study in the Origin of Species)
  • 1933 – Nový úvod do biológie (New Introduction to Biology)
  • 1935 – Pôvod vyšších kategórií rodu Cynips (The Origin of Higher Categories in Cynips)
  • 1948 – Sexuálne správanie muža (Sexual Behavior in the Human Male)
  • 1953 – Sexuálne správanie ženy (Sexual Behavior in the Human Female)

Kinsey v umení a médiách upraviť

V roku 2003 mal v Chicagu premiéru muzikál o Kinseyho živote s názvom Dr. Sex (vyhral sedem ocenení Jeff Awards).

Americký spisovateľ Thomas Coraghessan Boyle v roku 2004 napísal novelu The Inner Circle (Úzky kruh, v nemčine vyšla pod názvom Dr. Sex)

V roku 2004 v USA natočil režisér Bill Condon film Kinsey, ktorého obsahom je štylizovaný popis Kinseyho života a pôsobenia. Kinseyho hral Liam Neeson a jeho ženu Laura Linney. Film bol distribuovaný i v českých kinách. Film vyvolal novú vlnu záujmu o Alfreda Kinseyho a výrazne zvýšil všeobecné povedomie o ňom.

PBS (Public Broadcasting Service, americká televízna sieť) v roku 2005 priniesla filmový dokument, v ktorom Kinseyho inštitút zoznamuje verejnosť s mnohými z Kinseyových spisov.

Referencie upraviť

  • Cornelia Christenson, Kinsey: A Biography, Indiana University Press, 1971
  • Wardell Pomeroy, Dr. Kinsey and the Institute for Sex Research, Harper & Row, 1972
  • James H. Jones, Alfred C. Kinsey: A Public/Private Life, Norton, 1997
  • Jonathan Gathorne-Hardy, Alfred C. Kinsey: Sex the Measure of All Things, London: Chatto & Windus, 1998

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Kinsey&oldid=7823174“