Alfred Stieglitz
Alfred Stieglitz (* 1. január 1864, Hoboken, New Jersey, USA – † 13. júl 1946, New York, New York) bol americký fotograf publicista a galerista, ktorý presadzoval fotografiu ako svojbytné umenie.[1] Patril k priekopníkom secesného piktorializmu[2] a priamej fotografie.[3]
| Alfred Stieglitz | |
 americký fotograf | |
| Narodenie | 1. január 1864 Hoboken, New Jersey, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 13. júl 1946 (82 rokov) New York, New York, USA |
| Manželka | Emmeline Obermayer (1893 - r. 1924) Georgia O'Keeffe (1924 -) |
| Deti | Katherine (* 1898) |
| Odkazy | |
| Commons |  Alfred Stieglitz |
Častým námetom jeho fotografií bolo mesto New York – bol jedným z prvých fotografov, ktorí sa venovali umeleckému stvárneniu veľkomesta.[4] Fotografoval aj portréty a abstraktné cykly mrakov. Mnohoročná séria portrétov, aktov a detailov tela jeho manželky Georgie O'Keeffe zachytáva proces stárnutia a premenu osobnosti.[5] Jeho dielo, ktoré sa nachádza v zbierkach amerických múzeí a bolo oceňované už za jeho života, ovplyvnilo vývoj fotografie.[6]
Publikoval fotografie a články vo fotografických časopisoch,[7] bol redaktorom časopisov American Amateur Photographer a Camera Notes, podieľal sa na založení spolku Photo-Secession, vydával fotografický časopis Camera Work,[8][9] podporoval začínajúcich amerických umelcov, organizoval výstavy avantgardných umeleckých diel a zaslúžil sa nielen o propagáciu fotografie, ale aj moderného európskeho a amerického umenia – maliarstva a sochárstva – v USA. Vo svojich newyorských galériach angl. Little Galleries of the Photo-Secession (Galéria 291), angl. The Intimate Gallery a angl. An American Place vystavoval počas štyridsiatich rokov fotografie uznávaných i začínajúcich európskych i amerických fotografov a výtvarné diela impresionistov, postimpresionistov, kubistov, futuristov a predstaviteľov ďalších nových umeleckých smerov.[10][11][12]
Životopis upraviť
Bol najstarším synom úspešného obchodníka Edwarda Stieglitza. Rodina pochádzala z Nemecka, kde chcel Edward Stieglitz dopriať vzdelanie svojim deťom, preto celá rodina, vrátane Alfreda a jeho štyroch mladších sestier a dvoch bratov, odišla roku 1881 do Nemecka.
V roku 1882 začal študovať polytechniku v Berlíne. Štúdium ho nebavilo, ale v januári 1883 si zakúpil fotoaparát a začal experimentovať s fotografovaním. Zároveň navštevoval na polytechnike kurzy fotografie. Jeho vlastná tvorba väčšinou vznikala na prázdninových cestách po Európe.
V roku 1887 začal zasielať na fotografické súťaže svoje práce a bol veľmi úspešný. Začali ho pozývať do porôt, publikoval kritiky a články o praktických problémoch fotografovania. V roku 1890 získal štipendium časopisu The Amateur Photographer v Londýne aby mohol vyhotoviť fotografie pamiatok vo Francúzsku.
V lete 1890 sa vrátil do New Yorku. O rok neskôr (1891) sa stal členom združenia New York Society of Amateur Photographers (od roku 1891 New York Camera Club). Od roku 1892 fotografoval pouličný život a zákutia New Yorku, zároveň začal vystavovať a samostatne publikovať. V roku 1893 sa oženil s Emmeline Obermeyerovou a v roku 1898 sa im narodila dcéra Kitty.
V roku 1894 bol zvolený ako prvý americký fotograf za člena britskej piktorialistickej spoločnosti The Linked Ring Brotherhood. V rokoch 1894 až 1895 pôsobil ako redaktor mesačníka American Amateur Photographer. V rokoch 1897–1902 pôsobil vo štvrťročníku Camera Notes.
Stieglitzove fotografie si získali rešpekt svojim dokonalým technickým prevedením, aj keď boli zhotovené za veľmi obtiažnych svetelných podmienok (sneženie, hmla, dážď, noc). Avšak nielen technika a extrémne podmienky sú hodnotami jeho fotografií. Stieglitz bol jedným z prvých, kto sa venoval umeleckému stvárneniu veľkomesta. Jeho fotografie z tohto obdobia predstavujú priekopnícke dielo secesného piktorializmu. Efekty na fotografiách dosiahol fotografickými prostriedkami, svetelnými podmienkami a technikou tlače, len s minimálnymi ručnými zásahmi do pozitívov.
Photo-Secession upraviť
Stieglitz sa snažil presadiť fotografiu ako umenie a pozdvihnúť americkú fotografickú tvorbu. V roku 1902 stál pri zrode Photo-Secession, výberovej organizácie podľa vzoru európskych spolkov, ktorá združovala do roku 1912 120 fotografov. Medzi jej členov patrilo mnoho významných osobností americkej fotografie, napr. Frank Eugene, Gertrude Käsebierová, Edward Steichen, Clarence White, Alvin Langdon Coburn.
Prvým počinom Photo-Secession bolo usporiadanie výstavy Americká piktoriálna fotografia. S Photo-Secession bol rovnako spojený fotografický časopis Camera Work, ktorý Stieglitz vydával v rokoch 1903–1917. V rokoch 1905–1917 viedol Stieglitz výstavnú sieň Little Galleries of the Photo-Secession, ktorá sa nachádzala na najvyššom poschodí domu č. 291 na Piatej Avenue v New Yorku a neskôr sa stala známou pod názvom 291. Podieľal sa aj na usporadúvaní výstav v zahraničí. Roku 1909 zostavil americkú kolekciu na Medzinárodnej fotografickej výstave v Drážďanoch.
V roku 1910 sa podieľal na organizácii Medzinárodnej výstavy piktoriálnej fotografie v Buffalo. Výstava bola veľmi úspešná, avšak medzi členmi Photo-Secession už boli názorové rozpory, ktoré viedli k jej rozpadu v roku 1912.
Časopis Camera Work a výstavná sieň 291 existovali ďalej až do roku 1917, avšak ich náplň sa zmenila. Stieglitz rozšíril svoje aktivity o usporadúvanie výstav diel moderných európskych maliarov a sochárov (Henri Matisse, Auguste Rodin, Henri Rousseau, Paul Cézanne, Pablo Picasso).
Organizovanie výstav Stieglitza zamestnávalo natoľko, že mal len málo príležitostí fotografovať. New York fotografoval aspoň z okien svojej fotogalérie. Kontakt s ľuďmi ho však priviedol k portrétnej fotografii, najmä v období 1915–1925. Fotografoval svojich spolupracovníkov, priateľov a návštevníkov. V roku 1916 sa stretol s americkou maliarkou Georgiou O'Keeffovou, ktorá ovplyvnila jeho ďalší život. Rok 1917 je začiatkom dlhého cyklu portrétov, detailov tela a aktov Georgie O'Keeffovej. Po rozvode s prvou ženou sa Alfred Stieglitz v roku 1924 s Georgiou oženil.
Aj po zániku časopisu Camera Work a výstavnej siene 291 pokračoval Stieglitz v redakčnej činnosti a organizovaní výstav. V rokoch 1925–1929 viedol galériu The Intimate Gallery, a od roku 1929 až do svojej smrti v roku 1946 galériu An American Place. Poslednú etapu jeho fotografickej tvorby reprezentujú abstraktné expresionistické cykly fotografií mrakov a fotografie mrakodrapov snímané z okien hotela Shelton a galérie An American Place. Alfred Stieglitz prestal fotografovať v roku 1937, avšak galerijnej činnosti sa venoval až do konca svojho života.
Publikácie Alfreda Stieglitza upraviť
- Pitoresque Bits of New York – portfólio 12 fotografií, 1897
Výber z fotografií Alfreda Stieglitza upraviť
- Dobrý vtip (The Last Joke) - rozosmiata skupina detí pri studni v Taliansku, prvá cena v súťaži časopisu The Amateur Photographer, 1887
- Slnečné lúče – Paula (Sun Rays – Paula, Berlin) - mladá žena píšuca list, osvetlenie slnkom cez žalúzie, 1889
- Konečná (Terminal ) – konečná konské dráhy, New York, 1892
- Zima na Piatej avenue (Winter, Fifth Ave. ) – New York, 1892
- Hotel Savoy – nočná snímka po daždi, odrazy svetiel na mokrej dlažbe, New York, 1898
- Jarné spŕšky (Spring Showers), 1900–1901
- Ruka človeka (The Hand of Man) – snímka dymiacej lokomotívy a lesknúcich sa koľají, 1902
- Mrakodrap Flatiron (Flatiron Building ) – New York, 1903
- Medzipalubie (The Steerage) – jedna zo Stieglitzových najznámejších snímok, ktorú urobil na lodi pri plavbe do Európy, 1907, publikovaná v časopise "Camera Work" #36 až v októbri v roku 1911
- Georgia O’Keeffová (Georgia O'Keeffe) – cyklus portrétov, detailov tela a aktov druhej manželky Alfreda Stieglitza, (1917–1933)
- Hudba (Music), Piesne oblohy (Songs of the Sky), Ekvivalent (Equivalent) – cyklus fotografií zoskupenia mrakov, 1922–1931
Referencie upraviť
- ↑ MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 43.
- ↑ DUFEK, Antonín. Alfred Stieglitz. Praha : Odeon, 1990. ISBN 80-207-0078-1. S. 19.
- ↑ MRÁZKOVÁ, s. 36.
- ↑ DUFEK, s. 17–20.
- ↑ DUFEK, s. 46–50.
- ↑ HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 206.
- ↑ DUFEK, s. 52.
- ↑ HLAVÁČ, s. 205.
- ↑ DUFEK, s. 147.
- ↑ KIMMELMAN, Proselytizing for Modernism. New York Times, 2001-02-02. Dostupné online [cit. 2008-06-28]. (anglicky)
- ↑ VOORHIES, James. Alfred Stieglitz (1864–1946) and His Circle [online]. Metropolitan Museum of Art, [cit. 2009-06-28]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ DUFEK, s. 30, 38.
Literatúra upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Stieglitz
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alfred Stieglitz na českej Wikipédii.