Názov Antropozofia (z gréckeho ἄνθρωπος ánthrōpos „človek“ a σοφία sophίa „múdrosť“) označuje spirituálny a ezoterický svetonázor a s ním súvisiacu cestu školenia a poznávania, ktoré založil Rudolf Steiner (1861–1925). Antropozofia, ktorá má dnes celosvetové zastúpenie, sa pokúša prepojiť prvky nemeckého idealizmu, Goetheho svetonázoru, gnózy, kresťanskej mystiky, východných náuk ako aj prírodovedných poznatkov z čias Steinera. Jeden z hlavných zdrojov antropozofickej náuky tvoria poznatky, ktoré Rudolf Steiner, podľa vlastných výrokov, získal z jemu dostupného duchovného sveta.

Budova Goetheanum, sídlo Antropozofickej spoločnosti vo švajčiarskom Dornachu.

Centrálnym aspektom bolo a je použitie myšlienky vývoja na spirituálny vývoj. Steiner pritom nadviazal na vedeckú metódu, ktorú založil J. W. Goethe svojimi prírodovednými dielami. Spracoval tiez evolučné prístupy Darwinistu Ernsta Haeckela ako aj modernej Teozofie, ako ju zastupovala Helena Petrovna Blavatská. Antropozofia sa snaží pochopiť ľudstvo a jeho vývoj duchovne a nadzmyslovo, v protiklade voči zástupcom púho sekulárnej prírodovedne orientovanej myšlienky pokroku, vyhraňuje sa však voči Teozofii a jej orientácii na východnú religiozitu. Zahrnutie a nová interpretácie evolúcie viedla, rovnako ako u Haeckela a iných Steinerových súčasníkov, ku kontroverziám a možným sociálno-darwinistickým a rasistickým aspektom.

K atraktivite Antropozofického hnutia dodnes prispievajú aplikácie Antropozofie, vychádzajúce zo Steinerových ideí. K nimi patria okrem iných antropozofická architektura, Waldorfská pedagogika, antropozofická medicína, prírodná kozmetika značky Weleda, biologicko-dynamické poľnohospodárstvo, Eurytmia a Spoločenstvo kresťanov.

Predstavitelia upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antropozofia

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anthroposophie na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazy upraviť