Anup
Anup (staroeg. ı͗np.w, kopt. ⲁⲛⲟⲩⲡ; iné egyptské názvy a prepisy: Anúpev, Anpu, Anupu, Anbu, Wip, Ienpw, Inepu, Jinepu, Inpu, Jnpw, Sechem Em Pet) alebo Anubis (starogr. Aνουβις), je staroegyptský boh smrti, podsvetia, mumifikácie, balzamovania a posmrtného života so šakalou hlavou a vládca Podsvetia. Modlitby k Anupovi sa našli vyryté do väčšiny staroegyptských hrobov. V Pyramídových textoch je stotožňovaný s Anchom a je zároveň sprievodcom zosnulých a strážcom mŕtvych.
Podoby upraviť
Anup bol zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou alebo ako šakal ovenčený stuhami a držiaci bič v záhybe svojej laby. Podľa niektorých Anupova podoba nemala pripomínať šakala, ale psa, líšku, vlka alebo ich miešancov. Len zriedkavo sa objavuje v plnej podobe človeka. Anup bol vždy zobrazovaný ako čierny šakal (alebo pes), aj keď šakal má zvyčajne béžovú alebo svetlohnedú srsť. Pre Egypťanov bola čierna farba farbou obnovy, smrti a noci. Bola to tiež farba, do ktorej sa sfarbilo telo počas mumifikácie. Dôvod, prečo bola za Anupovo posvätné zviera považovaná psovitá šelma, vyplýva z pozorovania týchto zvierat – psy a šakaly často lovili na okraji púšte, obzvlášť v blízkosti pohrebísk, kde boli pochovaní mŕtvi. Dokonca sa predpokladá, že Egypťania mohli začať stavať prepracované hrobky a pohrebné komory, aby chránili pochovaných mŕtvych pred znesvätením šakalmi. Socha Anupa v jeho šakalej podobe sa našla aj v hrobke kráľa Tutanchamóna.
Anup v egyptskom panteóne upraviť
Anup bol pôvodne jedným z členov Ogdoady a bohom podsvetia. Hovorilo sa o ňom, že má manželku Anput, ktorá predstavovala vlastne jeho ženský aspekt (-t je bežná egyptská koncovka feminín). Na iných miestach sa uvádza, že si za ženu vzal Kebauet, bohyňu studených vôd, alebo že to bola jeho dcéra.
V mnohých záznamoch pochádzajúcich z obdobia pyramíd bol za Anupovho otca považovaný ešte Ré (Anup mal byť jeho štvrtým synom), ale v neskorších obdobiach bol za jeho otca považovaný Usir, keďže ten bol vládcom mŕtvych, a jeho matkou bola Nebthet. Anubisovi bolo prisúdené otcovstvo Kebechet, bohyne očistenia telesných orgánov, ktoré mali byť uložené do kanôp počas mumifikácie.
Anup ako boh podsvetia upraviť
| Anup (ı͗npw) v hieroglyfoch | |||||
|
Po zlúčení Ogdoady a Eneady, po tom, ako bol boh Ra stotožnený s Atumom, Anup musel uvoľniť miesto boha Podsvetia populárnejšiemu Usirovi a stal sa nižším bohom. V Legende o Usirovi a Eset sú Anupovi ako dar dané Usirove orgány, po tom, ako boh zomrie. Pretože Anup bol spojený s predstavou o vážení sŕdc silnejšie než Usire, zachoval si túto črtu a bol považovaný za strážcu brán Podsvetia a „Strážcu závoja (smrti)“. Preto bol považovaný za ochrancu duší, ktoré sa vydávajú na putovanie Podsvetím a patróna stratených duší (obzvlášť sirôt). Viac než bohom smrti bol Anup bohom umierania, a preto aj pohrebných obradov. V tejto funkcii jeho pôsobnosti obsiahli iného boha so šakalou hlavou, Wepwaweta, ktorý bol uctievaný ako božstvo pohrebných obradov v Hornom Egypte. Kult boha Anupa sa sústredil prevažne v Dolnom Egypte.
Staroveké záznamy opisujú Anupa ako toho, ktorý kráča ticho medzi tieňmi života a smrti a číha na temných miestach. Jeho bdelosť neopadala cez deň ani v noci. Jeden z dôvodov, prečo venovali starovekí Egypťania toľko pozornosti uchovaniu mŕtvych za pomoci vonných bylín, bola predstava, že Anup bude kontrolovať každého mŕtveho svojim citlivým psím nosom. Iba tým, ktorí voňajú čistotou, dovolí vstúpiť do Kráľovstva mŕtvych.
Po tom, ako Usir vytlačil Anupa z pozície hlavného boha Podsvetia, začal byť Anup považovaný za jeho syna, avšak Usireho manželka Eset, pretože bola spájaná so životom, za jeho matku považovaná nebola. Namiesto toho sa stala Anupovou matkou Nebtet, ktorá bola už predtým spájaná s pohrebnými úkonmi a dokonca považovaná za zosobnenie náreku. Táto zjavná Usirova nevera bola následne vysvetlená pomocou mýtu, v ktorom sa vraj sexuálne frustrovaná Nebtet prestrojila za Eset, aby sa svojmu mužovi Sutechovi zapáčila, ale ten, keďže bol neplodný, si ju nevšímal (niektoré moderné verzie mýtu zobrazujú Sutecha ako homosexuálneho, ale tie sa ho nepridržiavajú dôsledne). Usir si však Nebthet so svojou manželkou splietol, čo viedlo k splodeniu Anupa. Iné verzie zobrazujú ako jeho otca Sutecha.
Žiadna verejná procesia v starovekom Egypte sa neobišla bez Anupa, ktorý „kráča“ na jej čele ako prostredník medzi bohmi a ľuďmi. Staroveký Egypťania prisahali „pri Psovi“, keď sa zaväzovali dodržať slovo.
Anup ako boh balzamovač upraviť
Keďže za jednu z najdôležitejších súčastí starostlivosti o mŕtvych v Egypte bola považovaná mumifikácia, prijal Anup aj úlohu boha mumifikácie. Pri tom dostával mená „Ten, ktorý patrí k obväzom múmie“ a „Ten, ktorý je pred božskou schránkou“. Veľkňazi obvykle nosili na tvári Anupovu masku počas obradných úkonov mumifikácie. V Knihe mŕtvych sa tiež často opakuje, že to Anup zabalzamoval telo Usira (čo by znamenalo, že je Horov starší súrodenec) s pomocou ďalších významných pohrebných božstiev – Nebthet a Eset. V roli boha balzamovača bol Anup spojený tiež s tzv. fetišom Imjut (tiež Anupovým fetišom), ktorý figuroval v pohrebných obradoch, ale jeho presný význam je dosiaľ neobjasnený. Existovali aj asociácie medzi Anupom a Bastet, bohyňou vonných mastí, ktorá pôvodne bola niekedy považovaná za jeho matku.
Anup v neskorších dobách upraviť
Za vlády Ptolemaiovcov bol Anup stotožnený s Hermom, gréckym bohom s podobnými funkciami a stal sa z neho Hermanubis. Strediskom jeho kultu bolo mesto Saka, v gréčtine Kynopolis, čiže „Mesto psov“. V deviatej knihe Apúleiovho Zlatého osla sa objavuje zmienka o tom, že tento boh bol uctievaný Rimanmi minimálne do 2. storočia po Kristovi. Hermanubis sa objavuje aj v alchymistickej a hermetickej literatúre stredoveku a renesancie.
Hoci sa Gréci a Rimania vysmievali egyptským bohom so zvieracími hlavami ako primitívnym (Anupa nazývali žartom „Štekáč“), Anupa tiež niekedy spájali s hviezdou Sírius a s Kerberom v Podsvetí.
Prví kresťania boli tiež odpudzovaní Anupom. Tertulliánus tvrdil, že Egypťania praktikovali „pohŕdaniahodné náboženstvo“, v ktorom je veriaci „vedený ako otrok pažravým hrdlom a špinavosťou psa“. Hoci boli obe zvieratá spájané s Anupom, pes i šakal, známe ako mrchožrúti, jedna z najdôležitejších funkcií Anupa bola oslobodiť ľudské telo od jeho nečistoty. Telá umýval, balzamoval, natieral vonnými živicami a olejmi, balil do čistého plátna a prijímal ich pri vchode do hrobky. Pre Egypťanov bol „Pánom očistnej miestnosti.“ Gréci a kresťania, ktorí svojich zosnulých nemumifikovali a smrť považovali za niečo odstrašujúce, si Anupa spojili s chorobami a rozkladom.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anup
