Arabské more
Arabské more (arabs. بحر العرب Bahr al-Arab, perzs. دریای عرب Darjá-je Arab, urds. بحیرہ عرب Bahíra Arab, angl. Arabian Sea, hinds. अरब सागर Araba ságara, gudžaráts. અરબ સાગર Araba ságar) je more v severnej časti Indického oceánu. Zaberá plochu 3,832 mil. km² a dosahuje max. hĺbku 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je 22 – 28 °C, priemerná slanosť 35 – 36 ‰.
| Arabské more | |
 | |
| Svetadiel | Ázia |
|---|---|
| Štáty | India, Irán, Maldivy, Omán, Pakistan, Somálsko, SAE, Jemen |
| Nadradený celok | Indický oceán |
| Susedné celky | Červené more |
| Max. hĺbka | 4 652 m |
Zaberá severozápadnú časť Indického oceánu, rozprestiera sa medzi polostrovmi Predná India na východe, Arabský a Somálsky polostrov na západe. Obmýva pobrežie Indie, Pakistanu, Iránu, Spojených arabských emirátov, Ománu, Jemenu, Džibutska, Eritrei a Somálska.
S Červeným morom ho spája prieliv Báb el-Mandáb, s Perzským zálivom. Na východe obmýva Malabarské pobrežie. Najväčším ostrovom je Sokotra.
Ostrovy a polostrovy upraviť
Najviac ostrovov leží v juhovýchodnej časti mora. Sú to pomerne rozsiahle súostrovia Lakadivy patriace Indii a Maldivám. Na západe leží Jemenský ostrov Sokotra, ktorý je zároveň aj najväčší ostrov v Arabskom mori, a niekoľko malých Ománskych ostrovov z ktorých najväčší je ostrov Masirah. More ohraničujú tri veľké polostrovy – Arabský a Somálsky polostrov na západe a polostrov Predná India na východe.
Zálivy upraviť
Do Arabského mora ústia dve veľké rieky: rieka Indus – najdlhšia rieka južnej Ázie pritekajúca z Pakistanu a rieka Narmada z Indie. Ďalše rieky ktoré ústia do Arabského mora sú: Šat al-Arab a Tapti. Z Arabského mora vybiehajú dva veľké zálivy: Ománsky záliv ktorý spája Arabské more cez Hormuzský prieliv s Perzským zálivom a Adenský záliv spája Červené more s Arabským morom. Na Indickom pobreží Arabského mora sa nachádza zopár malých zálivov ako Kambajský a Kačský záliv.
Fauna upraviť
Arabské more je domovom veľkého množstva zvierat. Je veľmi rozsiahle a žije tu mnoho druhov rýb. Medzi živočíchy Arabského mora patria aj delfíny, úhory, žraloky, morské korytnačky, korčule, kraby,medúzy,delfíny skákavé a mnohé ďalšie živočíchy.[1]
Klíma upraviť
More má monzúnovú klímu. V zime prevládajú severovýchodné vetry prinášajúce jasné a chladné počasie. Juhozápadné vetry sú typické pre letá a prinášajú so sebou oblačnosť a vlhké počasie. Na jar, v lete a na jeseň bývajú časté tajfúny. Pod vplyvom Červeného mora a Perzského zálivu nie je nikdy teplota vody nižšia ako 5 °C.
Morské dno upraviť
Povrch morského dna je pomerne rovný a na niektorých miestach sa môžu nachádzať koralové útesy. Dno má všeobecný sklon – zo severu na juh. Je prevažne bahnité. Len pri pobrežiach a na koralových útesoch, dno pokrýva koralový piesok.[2]
Význam upraviť
Arabské more má veľmi veľký význam pre námornú dopravu. Hlavná obchodná cesta vedie z Perzského zálivu, odkiaľ sa cez Arabské more vyváža ropa. Ďalšie dôležité spojenie vedie cez Arabské more z Červeného mora do Indie. Prístavov je v Arabskom mori veľmi veľa. Medzi tie najznámejšie patria veľký prístav Bombaj v Indii, Karáčí v Pakistane, Aden v Jemene a Maskat v Ománe. Ďalšie prístavné mestá: Bandar-e-Abbás, Surat, Mangalore, Kalikat, Kočin, Trivandrum a iné.
Referencie upraviť
Literatúra upraviť
- Kolektív autorov, Krajiny Sveta, VerlagDieWirtschaft, Berlín, 1992
- Kolektív autorov, Zemepis Sveta, Slovart Bratislava, 2002
- http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Arabian+Sea
- http://www.britannica.com/EBchecked/topic/31653/Arabian-Sea
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arabské more
Externé odkazy upraviť
- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok