Arabský plnokrvník

Arabský plnokrvník alebo arabský kôň alebo arab je jedno z najstarších plemien koňa domáceho. Pochádza z oblasti arabského polostrova, kde sa choval už od roku 2 500 pred Kr. Jeho prvými chovateľmi boli beduíni, neskôr sa toto plemeno rozšírilo aj do Európy. Na Slovensku sa chová približne 500 rokov.
Arabský plnokrvník je najznámejšie plemeno, obdivované pre svoju krásu a eleganciu. Spájajú sa v ňom najlepšie vlastnosti ako odvaha, húževnatosť, inteligencia a temperament. Legenda hovorí, že keď Allah stvoril koňa, povedal: „Pomenujem ťa Koňom, urobím ťa Arabom a dám ti ryšavú farbu mravca. Šťastie bude visieť s tvojej štice, ktorú máš medzi očami, budeš Pánom ostatných zvierat. Človek ťa bude nasledovať, kamkoľvek pôjdeš, budeš rovnako dobrý na stíhanie ako na útek, bohatí sa budú niesť na tvojom chrbte a šťastie bude prechádzať skrz teba." Každé plemeno koňa má v sebe krv arabského plnokrvníka.

Arabský plnokrvník

Stavba

Jedince sú vysoké 140 až 155 cm. Ako jediné z plemien majú tzv. šťučiu hlavu. Stavba tela sa od ostatných plemien líši. Najvýznamnejším rozdielom je počet stavcov chrbtice. Zatiaľ čo všetky ostatné plemená majú 18 párov rebier, 6 bedrových a 18 chvostových stavcov, arabský plnokrvník má 17 párov rebier, 5 bedrových stavcov a 16 chvostových stavcov. Vďaka tejto stavbe tela má klenutý chrbát a vysoko vsadený koreň chvosta, ktorý pri pohybe nesie vysoko zasadený v oblúku. Ďalšou jedinečnou črtou známu ako mitbah je uhol medzi hlavou a krkom. Malá hlava arabského plnokrvníka, ktorá sa smerom k papuli zužuje, je nasadená vysoko na svalnatom krku; výsledkom je zakrivená šija, ktorá umožňuje hlave značnú pohyblivosť. Arab má mať papuľu takú malú, aby sa zmestila do zaoblenej dlane. Hriva a chvost sú väčšinou husté, dlhé a lesklé. Najčastejšie farby sú hnedák, zlatý ryšiak, sivko alebo albín. V dnešnej dobe sú zriedkavé a drahé vraníky, ktoré boli v minulosti zabíjané pre svoju čiernu farbu a preto nevhodnosť do púšte. Využívané boli najmä na nočné útoky. Pravý vraník má čiernu hrivu a chvost, no môže mať biele odznaky ako lysina, ponožky a podkolienky.

Využitie

Arabské plnokrvniky sa dnes využívajú väčšinou v parkure alebo vytrvalostných pretekoch. Na tieto preteky sú najvhodnejším plemenom, pretože vydržia dlho bežať bez prestávky a sú odolné aj voči vysokým teplotám a jej náhlemu poklesu. Bez vody vydržia aj 3 dni. Vo westerne sú húževnaté a rýchle, preto sa hodia do rýchlostných disciplín ako pole bending alebo barrel race.

Čipovanie

Ďalšou výnimkou je označovanie arabských koní. Arabské plnokrvné kone sa neoznačujú výpalom, ale identifikujú sa podľa dôsledného grafického a slovného popisu na základe farby, vrodených alebo získaných odznakov a chlpových vírov. Pôvod jedinca sa zisťuje prostredníctvom DNA a čipovaním. Všetky arabské plnokrvné kone sa povinne označujú čipovou značkou.

Elektronická čipová značka sa zakladá po identifikácii koňa. Na Slovensku existuje organizácia Arabské kone Slovenska - družstvo (AKS), založená 23. apríla 2006 v obci Kaľamenová (kde má aj sídlo), ktorá sa snaží o zlepšenie a rozšírenie chovu, hospodárskeho a športového využitia plemien arabských koní u nás.

Chovatelia a výstavy

Na Slovensku chová plnokrvníky Feras Boulbol, ktorý sídli na Liptove. Venuje sa vytrvalostným pretekom a vyhral množstvo pretekov na Slovensku aj v zahraničí. Na Slovensku sú ešte veľkými chovateľmi tohto plemena Jozef Gíreth, Eugen Bont, Petra Spodniaková, Zoltán Kovács (Bottovo) a Národný žrebčín Topoľčianky.

V Prahe sa na začiatku septembra koná každoročne medzinárodná výstava arabských koní. Na Slovensku patria medzi najznámejšie medzinárodná výstava v Trenčíne a ďalšie menšie: Zapačský zlatý kantár, výstava v Kaľamenovej alebo v Dvoroch nad Žitavou.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arabský plnokrvník

Zdroj

• Jestruan Reid, Kone a poníky od A do Z, Mladé letá 1999