Wikipédia

Arnold Schwarzenegger

rakúsko-americký herec

Arnold Alois Schwarzenegger (* 30. júl 1947, Thal bei Graz, Rakúsko) je rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, podnikateľ, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista. V rokoch 2003-2011 zastával úrad 38. guvernéra Kalifornie.

Arnold Schwarzenegger
Arnold Schwarzenegger
Rod. menoArnold Alois Schwarzenegger
Narodenie30. júl 1947 (76 rokov)
Thal, Štajersko, Rakúsko
BydliskoBrentwood, Los Angeles, Kalifornia, USA
NárodnosťRakúska, USA
Alma materSanta Monica College, University of Wisconsin–Superior
ProfesiaKulturista, herec, režisér, producent, podnikateľ, investor, politik, spisovateľ, aktivista
Aktívne roky1965-súčasnosť
RodičiaGustav Schwarzenegger
(otec, 1907-1972)
Aurelia Jadrny
(matka, 1922-1998)
ManželkaMaria Shriver (1986-2011 odlúčenie)
DetiKatherine (nar. 1989)
Christina (nar. 1991)
Patrick (nar. 1993)
Christopher (nar. 1997)
Joseph Baena (b. 1997)
PodpisArnold Schwarzenegger, podpis
Odkazy
Webstránkaschwarzenegger.com/
CommonsSpolupracuj na Commons Arnold Schwarzenegger

Posilňovaním sa Schwarzenegger začal zaoberať v svojich 15 rokoch. Ako 20-ročný vyhral titul Mr. Universe a ďalej vyhral 7-krát titul Mr. Olympia, vďaka čomu sa stal významnou osobnosťou vo svete kulturistiky. Je po ňom dokonca pomenovaný Arnold Sports Festival, ktorý sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie profesionálne podujatia kulturistiky súčasnosti. Je všeobecne považovaný za jedného z najlepších kulturistov ako aj za najcharizmatickejšieho ambasádora športu.[1]

Schwarzenegger sa stal celosvetovo známym vďaka účinkovaniu v hoollywoodskych akčných filmoch. Zlomom v jeho kariére bol fantasy film Barbar Conan (1982). V roku 1984 obsadil hlavnú úlohu v komerčne úspešnom sci-fi thrilleri Jamesa Camerona Terminátor vrátane jeho pokračovaní.[2][3][4] Objavil sa v ďalších úspešných filmoch ako Komando (1985), Muž na úteku (1987), Predátor (1987), Dvojičky (1988), Total Recall (1990), Policajt zo škôlky (1990) či Pravdivé lži (1994).

Ako republikán bol prvý raz zvolený za guvernéra Kalifornie 7. októbra 2003, kedy vystriedal Graya Davisa do konca Davisovho obdobia. Neskôr bol znovuzvolený v roku 2006 na plné obdobie, ktoré v roku 2011 ukončil a vrátil sa k herectvu. Počas svojej éry kulturistiky Schwarzeneggra prezývali "Rakúsky dub", "Arnie" na plátne a "Guvernátor" (ako spojenie guvernéra a terminátora) počas jeho politickej kariéry.

Manželkou Schwarzeneggera bola Maria Shriver, neter 35. amerického prezidenta Johna F. Kennedyho a dcéra Sargenta Shrivera, kandidáta na prezidenta v 1972 a bývalého veľvyslanca vo Francúzsku v rokoch 1968 až 1970. Rozišli sa v roku 2011 po tom, čo sa Schwarzenegger priznal k nemanželskému dieťaťu, ktoré splodil s inou ženou v 1997.[5]

Detstvo upraviť

Schwarzenegger sa narodil v malej dedinke Thal v Rakúsku ako Arnold Alois Schwarzenegger[6] Gustavovi Schwarzeneggerovi (17. august 1907 – 13. december 1972) a Aurelii, za slobodna Jadrny (29. júl 1922 – 2. august 1998). Jeho otec bol miestny šéf polície a bojoval v druhej svetovej vojne. V roku 1938 dobrovoľne vstúpil do nacistickej strany NSDAP.[7] V hodnosti vrchný rotmajster pôsobil v jednotke poľného žandárstva nemeckej armády. Bol zranený v bitke o Stalingrad,[8] ale až neskôr v 1943 bol prepustený z armády kvôli malárii. Oženil sa s Schwarzeneggrovou matkou 20. októbra 1945, ako 38-ročný s 23-ročnou. Podľa slov Schwarzeneggra jeho rodičia boli veľmi prísni. Vyrastal v rímskokatolíckej rodine, ktorá každú nedeľu navštevovala omšu.[9][10]

Gustav dával pred Arnoldom prednosť svojmu staršiemu synovi Meinhardovi (17. júl 1946 – 20. máj 1971),[11] nakoľko mal nepodložené podozrenie, že Arnold nie je jeho biologický syn.[12] Arnold povedal o svojom otcovi, že "nemal trpezlivosť na vypočutie alebo pochopenie jeho problémov".[9] So svojou matkou si však rozumel dobre a bol s ňou v kontakte až do jej smrti.[13] V škole bol Arnold priemerným žiakom, no vynikal svojou "veselou, dobromyseľnou a bujarou" osobnosťou.[14] V rodine boli problémom peniaze, Schwarzenegger si spomína na jeden zo svetlých momentov svojej mladosti, keď si mohli dovoliť kúpiť chladničku.[12] Ako chlapec sa Schwarzenegger pod silným vplyvom svojho otca venoval rôznym športom.[14] Prvý raz zdvihol činku v 1960, keď tréner futbalu zobral celý jeho tím do miestnej posilňovne.[15] Ako 14-ročný sa rozhodol pre kariéru kulturistu namiesto kariéry futbalistu.[2]

Dňa 20. mája 1971 zomrel Arnoldov brat Meinhard pri autonehode.[6] Meinhard bol pod vplyvom alkoholu a zahynul na mieste. Arnold sa nezúčastnil jeho pohrebu.[16] Meinhard sa mal oženiť s Erikou Knappovou, s ktorou mal vtedy 3-ročného syna Patricka. Arnold finančne podporoval Patricka vo vzdelaní a pomohol mu a jeho matke emigrovať do USA.[16] Arnoldov otec Gustav zomrel o rok neskôr na mŕtvicu.

Filmografia upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Arnold Schwarzenegger - The Greatest Bodybuilder Ever – IllPumpYouUp.com [online]. www.illpumpyouup.com, [cit. 2018-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b EPHRAIM., Katz,. The film encyclopedia : [the most comprehensive encyclopedia of world cinema in a single volume]. New York : Collins, 2005. (5th ed. / rev. by Fred Klein & Ronald Dean Nolen.) Dostupné online. ISBN 0060742143.
  3. ↑ Profile: Arnold Schwarzenegger. [News], 2004-08-31. Dostupné online [cit. 2018-11-21]. (po anglicky)
  4. ↑ LAURENCE., Leamer,. Fantastic : the life of Arnold Schwarzenegger. New York : St. Martin's Press, 2005. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 0312333382.
  5. ↑ Arnold Schwarzenegger: Cheating on Maria Shriver Was a ‘Major Screw-up’. Us Weekly, 2017-11-02. Dostupné online [cit. 2018-11-21]. (po anglicky)
  6. ↑ a b Time of His Life [online]. Schwarzenegger.com. Dostupné online.
  7. ↑ Arnie: 'I was abused as child'. The Scotsman (Edinburgh), 4. august 2004. Dostupné online.
  8. ↑ TIMOFEYCHEV, Alexey. Surprised by Russia: 5 things that charmed Arnold Schwarzenegger in Moscow. [Beyond], 2018-02-20. Dostupné online [cit. 2018-11-21]. (po anglicky)
  9. ↑ a b ANDREWS, Nigel. True Myths of Arnold Schwarzenegger. [s.l.] : Bloomsbury, 2003. ISBN 978-1-58234-465-2.
  10. ↑ HERMAN, Eric. Ah-nold in cross hairs Rivals blast Calif. front-runner. Daily News (New York), 11. august 2003. Dostupné online.
  11. ↑ BORGER, Julian; CAMPBELL, Duncan. Profile: Arnold Schwarzenegger [online]. the Guardian, 2003-08-08, [cit. 2018-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b WENDY., Leigh,. Arnold.. [s.l.] : Pelham, 1990. Dostupné online. ISBN 0720719976.
  13. ↑ Arnold Schwarzenegger: Mr. Olympia – 1970–1975, 1980 [online]. BodyBuild.com. Dostupné online.
  14. ↑ a b NIGEL., Andrews,. True myths : the life and times of Arnold Schwarzenegger : from pumping iron to governor of California. New York : Bloomsbury, 2003. (Rev. and expanded ed.) Dostupné online. ISBN 1582344655.
  15. ↑ Arnold Schwarzenegger: Biography [online]. schwarzenegger.com, [cit. 2018-11-21]. Dostupné online.
  16. ↑ a b LEIGH, Wendy. Arnold: An Unauthorized Biography. [s.l.] : Pelham, 1990. ISBN 978-0-7207-1997-0.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arnold Schwarzenegger na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Arnold_Schwarzenegger&oldid=7839959“