Aspergil
Aspergil[1] (lat. Aspergilus) je rod vreckatých húb (Ascomycota), resp. nedokonalých húb (Deuteromycota). Patrí medzi plesne.
_-Osterloh-_-Brendel_10f-.jpg)
Tak ako pri mnohých ostatných tzv. nedokonalých hubách (Deuteromycota), k anamorfnému (nepohlavnému, imperfektnému, mitotickému) rodu Aspergillus prislúchajú asociované teleomorfné (pohlavné, perfektné, meiotické) druhy (rody), ktoré sa dajú považovať za jeho súčasť.
Taxonómia upraviť
Rod Aspergillus (Pitt et Hocking, 1999) bol prvýkrát opísaný v roku 1729 talianskym kňazom a mykológom Pierom Antoniom Michelim v diele Nova Plantarum Genera (Klich, 2002, Samson et Varga, 2007). Sú to vláknité mikroskopické huby rozmnožujúce sa nepohlavnými spórami – fialokonídiami, ktoré vznikajú na fruktifikačných orgánoch charakteristickej štruktúry (Klich, 2002). Eurotium , Emericella , Neosartorya (Pitt et Hocking, 2009), a ďalšie sú asociované teleomorfné rody rozmnožujúce sa pohlavnými spórami – askospórami. Nepohlavné štádium týchto druhov patrí do rodu Aspergillus. Rod v súčasnosti obsahuje približne 250 druhov. Toto číslo bude postupne narastať s objasňovaním druhových koncepcií a objavovaním nových druhov (Geiser et al., 2007). V systéme organizmov je mitotický rod Aspergillus a s ním asociované meiotické rody začlenený nasledovne (Index Fungorum, 2010):
- ríša: Fungi
- oddelenie: Ascomycota
- trieda: Eurotiomycetes
- podtrieda: Eurotiomycetidae
- rad: Eurotiales
- čeľaď: Trichocomaceae
Rod je vnútorne rozdelený na podrody a sekcie. Zoskupenie druhov do podrodov a sekcií reflektuje farbu konídií, veľkosť a tvar vezikula, prítomnosť sexuálneho štádia a podobne (Klich, 2002).
Druhová koncepcia upraviť
Väčšina druhov rodu Aspergillus bola opísaná na základe morfologickej (fenotypovej) druhovej koncepcie, založenej na podobnosti pozorovateľných morfologických (a zvyčajne aj fyziologických) vlastností; napr. podľa veľkosti a tvaru spór, charakteristík kolónie.
Nomenklatúra upraviť
V taxonómii aspergilov sa uplatňuje duálna nomenklatúra, existencia dvoch platných názvov pre jeden organizmus. Aspergily so známou teleomorfou majú teda dve platné mená. V praxi je odporúčané používať jedno, príslušné štádiu, v ktorom sa huba nachádza (Samson et Varga, 2009).
- Príklady
| Emericella nidulans (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus nidulans (nepohlavné rozmnožovanie konídiami) |
| Druh je homothalický: kolónie izolátov sú po kultivácii väčšinou tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Emericella nidulans, pretože okrem konidioforov sú v nej prítomné aj kleistotéciá s askospórami (pohlavné rozmnožovanie je v biológii hodnotnejšie). |
| Neosartorya fumigata (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus fumigatus (nepohlavné rozmnožovanie konídiami) |
| Druh je heterothalický: a) v prípade zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilných kultúr budú výsledné kolónie tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie) a ako v príklade 1 sa kultúra nazýva menom pohlavného štádia, t. j. Neosartorya fumigata, b) väčšinou sa práve v dôsledku heterothalickosti druhu stretávame s izolátmi bez zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilnej kultúry („partnera“). Takéto izoláty sa môžu rozmnožovať výlučne nepohlavne. Ich kolónie sú po kultivácii tvorené len vegetatívnym mycéliom a konidioformi (nepohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Aspergillus fumigatus. |
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Zdroje upraviť
- Dovičičová M. (2010): Štúdium potenciálne toxinogénnych druhov rodu Aspergillus a asociovaných teleomorf izolovaných zo zrna pšenice slovenského pôvodu. [Dizertačná práca.] Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.