Astatovodík

chemická zlúčenina

Astatovodík je chemická zlúčenina, ktorej vzorec je HAt. Skladá sa z atómu astátu kovalentne viazaného na atóm vodíka.[2] Je to teda halogenovodík.

Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HAt
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 211 g/mol
Teplota varu −3 °C (27 °F; 270 K) (prepokladaná[1])
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13464-71-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Táto zlúčenina sa rozpúšťa vo vode za vzniku kyseliny astatovodíkovej, ktorá má podobné vlastnosti ako ostatné halogenovodíkové kyseliny a je z nich najsilnejšia. Má však obmedzené použitie, pretože sa rozkladá na elementárny vodík a astát,[3] ako aj kvôli krátkym polčasom rozpadu izotopov astátu. Keďže jeho atómy majú podobnú elektronegativitu a keďže bol pozorovaný katión At+,[4] disociácia môže viesť k rozkladu na vodík so záporným nábojom (hydrid). Astatovodík teda môže podliehať reakcii

,

čo vedie k plynnému vodíku a zrazenine astátu. Astatovodík takisto pokračuje v trende platiacom pre ostatné halogenovodíky, ktorých entalpia vzniku je menej záporná so zvyšujúcim sa protónových číslom. Zatiaľ čo roztoky kyseliny jodovodovíkovej sú stabilné, roztoky s hydróniom a astatidom (aniónom astátu) sú výrazne menej stabilné než zmesi voda-vodík-astát. Okrem toho môže väzbu H–At rozložiť i rádiolýza.

Okrem toho astát nemá žiadne stabilné izotopy. Najstabilnejší je astát-210, ktorého polčas života je asi 8,1 hodiny, čo znamená, že práca s jeho zlúčeninami je veľmi náročná,[5] keďže sa rýchlo rozkladá na iné prvky.

Príprava upraviť

Astatovodík sa dá pripraviť reakciou astátu s uhľovodíkmi (napríklad etánom):[6]

 

Referencie upraviť

  1. Analytical Chemistry of Technetium, Promethium, Astatine and Francium by Avgusta Konstantinovna. Lavrukhina, Aleksandr Aleksandrovich Pozdnyakov ISBN 0250399237
  2. PubChem, "astatane - Compound Summary", accessed July 3, 2009.
  3. Fairbrother, Peter, "Re: Is hydroastatic acid possible?", accessed July 3, 2009.
  4. Advances in Inorganic Chemistry, Volume 6 by Emeleus, p.219, Academic Press, 1964 ISBN 0-12-023606-0
  5. Gagnon, Steve, "It's Elemental", accessed July 3, 2009.
  6. HAGEN, A. P.. The formation of bonds to halogens. [s.l.] : VCH Publishers, 1989. ISBN 978-0-470-14538-8.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen astatide na anglickej Wikipédii.