Béguinages
Súradnice: 51° 01′ 51.5″ s.š., 4° 28′ 25.5″ v.d.
Béguinages (flámsky: begijnhof) sú špecifické architektonické objekty, skupiny menších domov obohnaných múrom, ktoré boli v stredoveku obývané bekyňami. Bekyne tvorili ženské náboženské združenie vo vnútri rímskokatolíckej cirkvi, založené v 13. storočí v Holandsku pre ženy, ktoré chceli slúžiť Bohu bez toho, aby sa odlúčili od sveta.
| Flemish Béguinages* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Belgicko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iii, iv |
| Identifikačné č. | 855 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 1998 (22. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
V roku 1184 založil kňaz Lambert de Begue (prezývaný Kokta) v Liège ženské náboženské spolky, ktoré po ňom prijali meno béguines – bekyne. Toto hnutie bolo pôvodne vyvolané veľkým populačným nepomerom mužov a žien v dôsledku križiackych výprav.[chýba zdroj] Voľné združenie osôb sa postupne pretvorilo v rád, ktorý však nebol tak prísny ako iné uzavreté rády. Členovia neskladali rehoľný sľub a svojim členom rád prikazoval síce poslušnosť a pokánie, ale nie chudobu, ako tomu bolo u mníšok. Mnohé členky boli vdovy, či slobodné ženy z bohatých a vážených rodín. Ich cieľom bola modlitba, rozjímanie a charitatívna činnosť. Väčšinou sa starali o chorých a starých ľudí a tiež vyrábali krajky a oblečenie, čo bol jeden zo zdrojov financií. Postupne vznikla i mužská obdoba Rádu – beguini alebo tiež berghardovia.
Od začiatku 13. storočia sa hnutie šírilo z Belgicka cez Francúzsko a Nemecko. Aj v Česku sa značnou mierou podieľali na charitatívnej činnosti tej doby (napr. Brno, Český Krumlov, Kolín). Ekonomická nezávislosť Rádu priniesla i myšlienkovú voľnosť a vo vnútri hnutia sa šírili názory nezlučiteľné s oficiálnymi stanoviskami katolíckej cirkvi.
Bekyne napr. hlásali, že prostopašnosť nemôže poškvrniť ľudského ducha a neskôr popierali i Kristove božstvo a panenstvo Matky Božej. Preto všeobecný cirkevný snem vo Viedni v roku 1311 nariadil ich potlačenie. Veľa členov tejto sekty sa uchýlilo do Čiech a na Moravu. Pretože sa schádzali v jaskyniach a jamách, hovorilo s im tu „jamníci“. Po čase boli potlačení i tu. Dnes existujú už len v Belgicku.
Veľmi zachovalé béguinages sa nachádzajú najmä v Belgicku a v roku 1988 boli zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Najznámejšie belgické béguinages upraviť
Ďalšie béguinages vo svete upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Béguinages
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bekináž na českej Wikipédii.
