Bastet

Bastet (staroeg. b3st.t; ďalšie tvary: Bast, Baset, Ubasti, Pašt) alebo Ailuros (starogr. Αίλουρος, lat. Aelurus), je bohyňa egyptského panteónu uctievaná v Egypte najneskôr od druhej dynastie. Stredisko jej kultu ležalo v meste Perbastet (starogr. Bubastis, 18. dolnoegyptský kraj), meno ktorého znamená „dom Bastet“. Pôvodne bola ochrannou bohyňou Dolného Egypta zobrazovaná v podobe levice. Jej meno vlastne značí „Požieračka“. Vo funkcii ochranného božstva bola v prvom rade ochrankyňou faraóna a aj slnečného boha Ré, čím získala označenia Pani plameňov a Reovo oko. V svojej najstaršej forme bola Bastet tiež spájaná so slnečným aspektom, ale počas helenizmu sa stala bohyňou spájanou s mesiacom.

Bohyňa Bastet v podobe levice

Bastet (staroeg. b3st.t) v hieroglyfoch

Pretože meno Bastet znamenalo doslova „Pani nádoby s masťami“, Bastet postupne prijala aj funkciu bohyne vonných mastí a titul „Voňavá ochrankyňa“. V istom čase vďaka tomuto spojeniu s vonnými masťami bola Bastet považovaná za matku boha balzamovačov, Anupa, ale neskôr túto funkciu stratila na úkor Nebtet.

Bastet ako mačacia bohyňa

Bohyňa Bastet v poodbe mačky

Z dvoch dôvodov stratila postupne Bastet na svojej krvilačnosti: jednak preto, že bola spájaná s vonnými masťami, jednak preto, že Dolný Egypt prehral v bojoch o nadvládu nad Egyptom s Horným Egyptom. V období Strednej ríše stratila Bastet svoju podobu levice a začala byť zobrazovaná a stotožňovaná častejšie s domácou mačkou. Niekedy si však ponechávala masku levice, čo malo poukazovať na jej potlačenú zúrivú podobu. Zo spojenia s mačkou vznikli nové asociácie bohyne. Pretože mačky sa správajú nežne voči svojim mláďatám, Bastet bola považovaná za prototyp dobrej matky a bývala zobrazovaná s množstvom mačiatok. Ženy, ktoré chceli mať deti, nosili na krku amulet Bastet s mačiatkami, ktorých počet mal zodpovedať ich vytúženému počtu potomkov.

Mačky zohrávali v Egypte ešte jednu dôležitú úlohu. Ničili hlodavce, ktoré mohli poškodiť uložené obilie, a dokázali zabiť aj hada, obzvlášť jedovatú kobru, takže si ich Egypťania vysoko cenili. Niekedy im majitelia dávali nosiť zlaté ozdoby alebo im dovolili jesť z tých istých tanierov, z ktorých jedli sami. Bastet bola uctievaná ako patrónka mačiek. V jej chráme v Perbastet boli mumifikovaných a pochovaných na viac ako 300 000 mačiek, ktoré tu boli objavené počas vykopávok.

Bastet ako ochrankyňa

Počas Novej ríše došla Bastet ďalšej zmeny. Po tom, ako bol medzi egyptských bohov s plnou platnosťou začlenený Mahes, leví boh vojny, Bastet bola stotožnená v Dolnom Egypte s jeho matkou, sama majúc za svoje zviera levicu. Podobne bola za Mahesovu matku považovaná v Hornom Egypte hornoegyptská levia bohyňa Sachmet.

V svojej funkcii ochrankyne Dolného Egypta bola Bastet spájaná s iným ochranným božstvom tejto časti krajiny, kobrou Vadžet, čo viedlo k ich splynutiu do Vadžet-Bastet (rovnako vznikla dvojica ochranných bohyň v Hornom Egypte, kde sa spojili levica Sachmet a supica Nechbet). V dobách, kedy na dôležitosti získal kult boha Amona a jeho božskou polovičkou sa stala ochranná bohyňa Mut, začala byť dvojitá bohyňa stotožňovaná aj s Mut ako Mut-Vadžet-Bastet. Mut podobným spôsobom asimilovala aj Sachmet-Nechbet.

Bastet v helenizme

Zlučovanie bohov viedlo k občas až závažným zmätkom v egyptskom panteóne. Tak bol Bastet niekedy prisudzovaný titul Pani sistra, ktorý v skutočnosti patril bohyni Hathor a od nej prešiel k bohyniam Eset a Mut, a bola považovaná za bohyňu mesiaca, čo bol skôr atribút bohyne Mut. V helenizme sa takto z Bastet pre Grékov, ktorý ju nazývali vlastným označením pre mačku, ailuros, stala Artemis, ich vlastná bohyňa mesiaca. Podľa vlastného panteónu, v ktorom je Artemis sestrou Apolóna, sa z Bastet stala sestra Hora, stotožňovaného práve s Apolónom, a teda dcéra bohyne Eset (Isis) a Usira (Osiris).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bastet