Bath

	Bath
	City of Bath
	Mesto
	Bath
Štát	Spojené kráľovstvo
Krajina	Anglicko
Región	South West England
Historický región	Somerset
Súradnice	51°22′48″S 2°21′36″Z / 51,38000°S 2,36000°Z
Rozloha	29 km² (2 900 ha)
Obyvateľstvo	88 859 (2011)
Hustota	3 064 obyv./km²
PSČ	BA1, BA2
	Poloha mesta
	Webová stránka: http://www.mayorofbath.co.uk/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 51°22′48″S 2°21′36″Z / 51,38000°S 2,36000°Z

Bath je mesto v juhozápadnom Anglicku, najznámejšie svojimi kúpeľmi napájanými tromi horúcimi prameňmi. Nachádza sa 159 km západne od Londýna a 21 km na juhovýchod od Bristolu.

Svetové dedičstvo UNESCO

Mesto je vybudované okolo prírodných horúcich prameňov. Prvá doložená zmienka o meste pochádza z doby vlády Rimanov, keď sa spomínajú rímske kúpele, hoci sa predpokladá, že bolo založené skôr. Voda z prameňov sa využívala na liečbu rôznych neduhov. Od alžbetínskeho do georgiánskeho obdobia to bolo výletné miesto bohatých. Výsledkom tejto popularity bola výstavba mnohých architektonicky zaujímavých stavieb, z ktorých najznámejšia je Royal Crescent. Mesto má v súčasnosti viac než 90 000 obyvateľov.

Od roku 1987 je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Geografia a podnebie upraviť

Bath sa nachádza v strede údolia rieky Avon na južnom okraji Cotswolds, hrebeni vápencových pahorkov vyčlenených ako prírodná rezervácia. Kopce obklopujúce mesto dosahujú maximálnu výšku 238 m. Rozprestiera sa na ploche 29 km².

Stredom mesta preteká rieka Avon. V minulosti mala rieka pri prietoku mestom charakter úzkych nesplavných prameňov pretekajúcich močariskami a rybníkmi, čo spôsobovalo časté povodne. Pomocou hrádzí bola rieka regulovaná do jedného koryta. Napriek tomu sa povodne až do stavby rozsiahlych protipovodňových zábran v 70. rokoch 19. storočia, ktorým padli za obeť mnohé domy v nižšej časti mesta, opakovali.

V Bathe sa nachádzajú najteplejšie geotermálne pramene vo Veľkej Británii. Sú to jediné pramene v krajine s teplotou nad 40 °C. Tri z nich sú využívané v termálnych kúpeľoch.

Podnebie v Bathe je mierne, i keď citeľne teplejšie než v niektorých miestach na rovnakej zemepisnej šírke, čo je ovplyvnené teplým Golfským prúdom. Je tu v priemere suchšia a teplejšia klíma než v severnejších častiach Veľkej Británie. Prevládajúci smer vetra je juhozápadný.

V roku 2003 bola priemerná teplota 10,3 °C, s výkyvmi denného priemeru 14,2 °C a 6,5 °C. Dĺžka slnečného svitu bola 1 645 hodín a úhrn zrážok dosiahol hodnotu 957 milimetrov. Uvedené hodnoty sú vyššie než priemerné hodnoty vo Veľkej Británii (9,5 °C, 1 587 hodín a 901,5 mm).

Dejiny upraviť

Rímske kúpele

Kelti a Rimania upraviť

Archeologické nálezy dokazujú, že rímske kúpele boli postavené na mieste, kde sa nachádzala keltská svätyňa zasvätená bohyni Sulis. Rimania pravdepodobne obsadili Bath krátko po svojom vpáde do Británie v roku 43. Označovali ho ako Aquae Sulis (doslova voda bohyne Sulis) a stotožnili ju s bohyňou Minervou. V dobe vlády Rimanov pokračovalo uctievanie bohyne Sulis a jej určené posolstvá, vyryté do kovu, boli objavené pri archeologických vykopávkach pri Sacred Springs. Sú označované ako tabuľky kliatob, sú písané po latinsky a obsahujú kliatby na adresu iných ľudí. Napríklad ak niekomu ukradli šaty, nechal vyryť kliatbu, ktorú si mala prečítať bohyňa Sulis, a v texte bolo i meno človeka podozrivého z krádeže.

V dobe vlády Rimanov boli v tejto oblasti postavené veľké chrámy a kúpeľné komplexy, vrátane Veľkých kúpeľov. Ich pozostatky boli postupne odhaľované od 18. storočia a stali sa jednou z najväčších turistických atrakcií. Asi v 3. storočí boli okolo mesta vybudované obranné hradby. Od 4. storočia vplyv Rimanov klesal, ale niektoré horúce pramene boli využívané ďalej.

Sasi upraviť

Predpokladá sa, že Bath by mohol byť miestom bitky pri Mons Badonicus (asi v roku 500), kde kráľ Artúr porazil saské vojsko, ale táto informácia nie je potvrdená.

V Anglosaskej kronike sa uvádza, že Bath bol obsadený Sasmi v roku 577 po bitke pri Deorhamu. Sasi nazývali mesto Baðum (doslova pri kúpeľoch) a toto meno je pôvodom dnešného názvu mesta. V roku 675 Osric, kráľ Hwicce, založil v Bathe kláštorný dom. Kráľ Mercie Offa prevzal v roku 781 správu tohto kláštora a prestaval ho na kostol zasvätený svätému Petrovi. Bath sa stal kráľovským majetkom. Cesty postavené Rimanmi boli zničené a kráľ Alfréd Veľký nechal mesto postaviť znovu, ponechajúc juhovýchodnú časť vo vlastníctve kláštora.

Stredovek upraviť

Kráľ Viliam II. venoval mesto kráľovskému lekárovi Jánovi z Tours, ktorý sa po roku 1088 stal wellským biskupom a opátom v Bathe. Biskup Ján premiestnil svoje sídlo z Wellsu do Bathu a stal sa prvým biskupom Bathu. Naplánoval a začal výstavbu veľkého chrámu ako katedrály biskupstva, pri ktorej mal stáť jeho palác. Boli vybudované i nové kúpele okolo troch prameňov.

Neskôr biskup uprednostnil Wells. V 15. storočí sa katedrála v Bathe nachádzala v zúboženom stave. V roku 1500 sa Oliver King, biskup bathský a wellský, rozhodol prebudovať ju do skromnejšej podoby. Nová katedrála bola dostavaná v roku 1539, krátko potom ako bolo bathské priorstvo zrušené. Henrich VIII. považoval katedrálu za prebytočnú a nechal ju vypratať skôr než sa stala mestským farským kostolom. V alžbetínskom období sa mesto znovu stalo populárnym kúpeľným strediskom, kúpeľné zariadenia boli obnovované a stali sa obľúbeným miestom pre bohatú šľachtu. Bath získal status mesta v roku 1590.

17. a 18. storočie upraviť

V dobe Anglickej občianskej vojny sa na predmestí Bathu 5. júla 1643 odohrala bitka pri Lansdowne.

V období panovania Stuartovcov sa začala v Bathe rozsiahla výstavba, ktorá vyvrcholila v georgiánskom období. Prestavaná bola i stará časť mesta vo vnútri hradieb. To bolo vyvolané potrebou elegantného ubytovania pre veľké množstvo kúpeľných hostí, ktorých lákala aj dostupnosť mora. John Wood starší a jeho syn John Wood mladší vytvorili plány pre výstavbu nových ulíc a námestí. Základom ich návrhu boli domy s identickým priečelím pôsobiace dojmom palácov. Smotanovo zlatý bathský vápenec vtisol mestu jeho súčasný charakter.

Beau Nash, ktorý udával v 18. storočí ráz spoločenského života Bathu, vytvoril kódex spoločenského správania a zábavy. V 19. storočí mesto ako módne kúpeľné stredisko postupne strácalo svoj význam.

20. storočie upraviť

V čase medzi večerom 25. apríla a ránom 27. apríla 1942 sa stal Bath terčom nemeckého letectva v odvete za útok RAF na Lübeck a Rostock. Bolo poškodených alebo zničených asi 19 000 budov a zabitých asi 400 ľudí. Veľké škody boli na mnohých historických stavbách, okrem iného na Royal Crescent, Circus, Paragon, kúpeľných domoch a v oblasti Queens Square. Všetky historické pamiatky boli neskôr zreštaurované.

Obyvateľstvo upraviť

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2001 má Bath a jeho bezprostredné okolie 169 040 obyvateľov v priemernom veku 39,9 roka (priemer Veľkej Británie je 38,6 roka). Podľa rovnakého prameňa je pre túto oblasť charakteristické veľké percento belochov – 97,2%, citeľne viac než je národný priemer – 90,9 %. Ďalšie etnické skupiny podľa percenta zastúpenia – multietnické (1%), Aziati (0,5%) a černosi (0,5%).

Mesto má veľké percento kresťanov (71%), kým iné náboženstvá nepresahujú 0,5%. Tieto čísla viac-menej zodpovedajú priemeru Veľkej Británie, len percento obyvateľov bez vyznania (19,5%) je výrazne vyššie než národný priemer (14,8%).

Kultúra upraviť

Bathské opátstvo

V 18. storočí bolo mesto významným kultúrnym centrom priťahujúcim aristokraciu z celej krajiny. To poskytlo mestu významné finančné prostriedky pre rozvoj kultúry. V tejto dobe bolo postavené Theatre Royal a i ďalšie architektonické dominanty – Lansdown Crescent, Royal Crescent, Circus a Pulteney Bridge.

V súčasnosti sú v Bathe štyri divadlá - Theatre Royal, Ustinov Studio, Egg a Rondo Theatre, v ktorých vystupujú medzinárodne uznávané divadelné súbory a režiséri. Mesto má aj dlhú tradíciu muzikálov. V Bathskom opátstve sa nachádza Klaisov organ a je tu najväčšia koncertná sála v meste, kde sa koná asi 20 koncertov a 26 organových recitálov ročne. V meste sa tiež každý rok koná Bath International Music Festival a Mozartfest. Ďalšími festivalmi sú Bath Film Festival, Bath Fringe Festival a Bath Beer Festival.

V Bathe sú okrem iných kultúrne zariadenia Victoria Art Gallery, Museum of East Asian Art, Holburne Museum of Art, Bath Postal Museum, Museum of Costume, Jane Austen Centre a Rímske kúpele. Najznámejší z mnohých kostolov je Manvers Gospel Hall, nachádzajúci sa v centre mesta.

Turistické atrakcie upraviť

Circus

Základným zdrojom príjmov mesta je turistika. Bath je po Londýne najnavštevovanejšie mesto Veľkej Británie. V meste sú známky všetkých významných etáp anglickej histórie – od Rímskych kúpeľov (vrátane stôp pôvodných keltských kúpeľov) po Bathské opátstvo, Royal Crescent a Thermae Bath Spa založených v roku 2000.

Význam turistického odvetvia sa odráža i v počte asi 300 ubytovacích zariadení, vrátane viac ako 80 hotelov a 180 zariadení Bed and Breakfast, z ktorých mnohé sú v budovách postavených v georgiánskom slohu. V meste je aj asi 100 reštaurácii a barov. Niektoré firmy organizujú i prehliadky mesta v autobusoch s otvorenou strechou (doubledecker).

Parky upraviť

V meste je niekoľko verejne prístupných parkov, najväčší je Royal Victoria Park neďaleko centra. Bol otvorený v roku 1830 a jeho rozloha je 150 000 m². Každý rok sa tu konajú rôzne akcie ako napríklad Bath International Music Festival (v roku 2003 bol jeho súčasťou koncert Troch tenorov) alebo prehliadka teplovzdušných balónov. Park obsahuje botanickú záhradu, veľké detské ihrisko a niekoľko športových zariadení.

Ďalšie parky v rámci mesta sú Alexandra Park v okolí pahorku, z ktorého je nádherný výhľad na mesto; Parade Gardens, rozkládajúci sa pozdĺž rieky neďaleko od centra mesta, založený v 18. storočí; Henrietta Park; Hedgemead Park a Alice Park.

Kúpele upraviť

V roku 2006 boli otvorené Thermae Bath Spa a mesto tak získalo späť historickú pozíciu jediného mesta Veľkej Británie s prírodnými horúcimi prameňmi.

Architektúra upraviť

Pulteney Bridge

Jednou z dominánt mesta je Bathské opátstvo. Hoci jeho budova vyzerá starobylo, je v porovnaní s inými britskými opátstvami a katedrálami relatívne nová. Pôvodne normanský kostol bol rekonštruovaný v gotickom slohu v prvej polovici 16. storočia. Použitý štýl je často označovaný aj ako neskoro perpendikulárny štýl. Chrámová a priečna loď má nádhernú vejárovú klenbu vytvorenú Robertom a Williamom Vertuovými, ktorí pracovali i na klenbách v King's College Chapel v Cambridgei a Westminsterskom opátstve. Konečná podoba chrámovej lode vznikla v 19. storočí.

Prevažujúcim architektonickým štýlom v meste je georgiánsky sloh, ktorý začal byť populárny začiatkom 18. storočia. Veľa významných architektov toho obdobia sa zúčastnilo na výstavbe mesta, a tak sa Bath pýši mnohými terasovito zoskupenými domami. Veľa budov postavených v tom čase malo úžitkový charakter a bolo postavených najmä ako ubytovacia zariadenia.

Circus je jedným zo skvostov mestskej výstavby. Tri dlhé zaoblené terasovité bloky budov, navrhnuté Johnom Woodom starším, vytvárajú kruhové priestranstvo určené pre verejnosť a detské hry. Vzorom pre túto výstavbu bolo rímske Koloseum. Podobne ako Koloseum je v jednotlivých poschodiach použitý rôzny architektonický štýl – dórsky na prízemí, iónsky na prvom poschodí a hlavnej časti a korintský na hornej časti. Wood nikdy nevidel výsledok svojho návrhu, pretože zomrel 5 dní po tom, ako 18. mája 1754 osobne položil základný kameň.

Najznámejšia terasovito usporiadaná stavba na svahu je Royal Crescent, vybudovaná v období rokov 1767 až 1774. Autorom návrhu bol John Wood mladší. Sám navrhol veľké oblúkovité priečelie pre asi 30 domov s iónskymi stĺpmi na prízemí. Každý z vlastníkov kúpil určitú dĺžku priečelia a potom zamestnal svojho vlastného architekta, ktorý uplatnil svoj vlastný návrh, a tak to, čo sa občas javí ako dva domy, je v skutočnosti jeden. V dôsledku toho má priečelie jednotný uniformný vzhľad, zadná časť budovy je zmesou rôznych štýlov. Táto architektúra jednotného priečelia, ale rozmanitej zadnej časti je pre Bath typická.

Okolo roku 1770 významný neoklasicistický architekt Robert Adam navrhol Pulteney Bridge. Inšpiráciou pre tento most bol most Rialto v Benátkach. Tak sa tento most stal nielen spojnicou brehov, ale aj obchodným centrom a je spolu s mostom Rialto jedným z mála mostov plniacich tieto dve funkcie. Bol pomenovaný po vlastníkoch pozemkov, pre ktorých bol vybudovaný na spojenie s druhým brehom - Frances a Williama Johnston Pulteney.

Doprava upraviť

Hlavná železničná stanica v meste je Bath Spa, ktorá má pravidelné spojenie s Londýnom, Bristolom, Cardiffom, Swansea, Exeterom, Plymouthom a Penzance a tiež s Westbury, Warminsterom, Salisbury, Southamptonom, Portsmouthom a Brightonom. Na hlavnej trati na predmestí je ďalšia stanica Oldfield Park na ktorej zastavujú niektoré spoje do Bristolu.

V Bathe nie je letisko a preto je využívané Letisko Bristol dostupné autom, autobusom alebo vlakom. Dobrá je aj diaľková a prímestská autobusová doprava.