Batzen
Batzen alebo batz bola grošová minca rozšírená v 15. – 19. storočí na území dnešného Švajčiarska a južných nemeckých štátov.
Etymológia názvu upraviť
Batzen sa prvýkrát objavil v Berne medzi rokmi 1492 a 1850. Za svoj názov vďačí zvieraciemu erbu bernského kantónu, na ktorom je vyobrazený medveď (der Bär respektíve Bätz, ako stálo na zadnej strane mince). Hodnota jedného bernského batzenu bola ekvivalentná hodnote štyroch grajciarov (Kreuzern). Keďže jeden gulden mal hodnotu 60 grajciarov, potom jeden bernský batzen predstavoval necelú desatinu jedného guldenu. Neskôr bol tiež jeden groš (Grossi, Groschen) menený za 5 bernských batzenov.
Iné švajčiarske kantóny a niektoré juhonemecké štáty zakrátko nasledovali príklad Bernu. Batzen sa potom na dlhý čas stal uznávanou a rozšírenou menou v Európe, zahŕňajúc veľkú a malú striebornú mincu. Juhonemecký batzen rozdielnej kvality, nebol výnosmi ríšskeho snemu z rokov 1522 a 1524 uznaný za oficiálne platidlo. V južnom Nemecku sa však i naďalej objavoval až do roku 1536, ale s novým ríšskym menovým zákonom (Reichsmünzordnung) bol v roku 1559 definitívne zakázaný.
upraviť
Batzen sa pôvodne vyrábal v striebornom prevedení, od 17. storočie sa však stal nehodnotnou mincou. Hodnota batzenu nebola počas storočí vôbec stabilná. Na začiatku 18. storočia platil úzus, že jeden batzen má hodnotu 5 grajciarov (Kreuzern), čo predstavovalo (1⁄12 ríšskeho guldenu, Reichsgulden), oficiálne mal byť však batzen menený za grajciare v pomere 1:4, zatiaľ čo bazilejský batzen (Basler Batzen) a zürišský batzen (Zürcher Batzen) mal hodnotu 1⁄18 guldenu, a batzen svätého Gallera (St. Galler Batzen) zasa 1⁄17 guldenu.
So zavedení jednotnej švajčiarskej meny v rokoch 1798–1803 platiacej až po Helvétsku republiku sa batzen stal neodmysliteľnou súčasťou tohto menového systému. Jeden frank zodpovedal desiatim batzenom, jeden batzen zasa desatim rappenom, pričom 10 švajčiarskych frankov malo hodnotu jedného louis d'or.
Po skončení sa tohto obdobia jednotnej meny sa právo raziť batzeny prinavrátilo do právomoci kantónov, pričom sa zachoval predošlý hodnotový pomer frank-batzen-rappen (v mestách Aargau, Bazilej, Bern, Freiburg, Luzern, Solothurn, Pod, Uri, Waadt, Wallis, Vlak). Len v kantóne Neuenburg sa jeden frank menil za 101⁄2 batzenu. Zvyšné kantóny zakladali svoje meny na gulden-šilingovom, respektíve florén-librovom menovom systéme. So zavedením nového švajčiarskeho franku ako jednotnej meny v roku 1850 sa definitívne skončila éra batzenu, pretože táto minca už novému menovému systému viac nevyhovovala. V roku 1850 bol prevodný kurz batzen-švajčiarsky frank stanovený na 7:1. Napriek tomu zostal po dlhú dobu pojem batzen označením mince s desaťrapennovou hodnotou (Zehnrappenstück). Minca s nominálnou hodnotou dvadsiatich rappenov sa potom tiež ľudovo nazývala dvojbatzen (Zweibätzler). Popularitu tohto označenia možno dokladovať aj slovami pamätníka:
- „Mal som dvojbatzen vo vaku, ktorý som po raňajkách našiel na kuchynskom stole, bez toho, aby som od matky vedel, že to ona ich tam zapotrošila."
- — Henrich Dahinden (* 1915): Erinnerungen. Schupfheim 2007, strana 61.
Súčasnosť upraviť
Dnes sa v nemecky hovoriacich krajinách slovo batzen ešte z času na čas objaví v ľudových slovných zvratoch na označenie bližšie neurčeného obnosu peňazí, ako napr. starý dobrý batzen (ein schöner Batzen Geld) alebo Gottibatzen, čo je vo Švajčiarsku používaný nepreložiteľný slovný zvrat znamenajúci niečo ako peniaz krstného otca, alebo batzen-krstňa. V rôznych častiach Švajčiarska sa dodnes v nárečí označuje každý rappen súčasnej meny ako batzen alebo bätzeli.
Zdroje upraviť
- JÚĽŠ SAV BA [1]
- Münzen Lexikon [2] Archivované 2006-01-10 na Wayback Machine
- Historischen Lexikon der Schweiz [3]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Batzen na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Batzen
