Benickovci (Turčianska stolica)
Benickovci alebo Benickí (staršie aj: Beniczkovci alebo zriedkavo Beniczkí; základný tvar: Benický, staršie aj: Beniczky; prídomok: z Beníc) bola uhorská šľachtická rodina, odvodzujúc svoje priezvisko od zemianskej osady Benice. Územia protiprávne získali Michal a Detrik , synovia zvolenského župana, ktorému Turiec podliehal. V roku 1296 kráľ Belo IV. vrátil toto územie synom jobagióna Imricha z Turca, Tomáš, Martin a Benedikt. Podľa osady Benice si rod zvolil svoj predikát Benickovci a kráľ Žigmund rod povýšil do šľachtického stavu v roku 1413.[1]
| Benickovci | |
 erb rodu Benickovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Tituly | jobagión, kapitán, podžupan, župan, dvorný ceremoniár, radca uhorskej dvorskej kancelárie, komisár
|
| Zakladateľ | Mikuláš Benický |
| Mýtický zakladateľ | Imrich z Turca |
| Rok založenia dynastie | 13. storočie |
| Posledná hlava dynastie | Mikuláš Benický (1890 -1961) |
| Rok zániku dynastie | 1961 |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
| Ďalšie vetvy dynastie | turčianska, príbovská, liptovská, mičinská |
Dejiny rodu upraviť
Najstaršia zmienka o terra Emerici - t.j zemi Imrichovej z roku 1258 hovorí, že Benice ležali na ľavom brehu rieky Turiec. Územie protiprávne získali Michal a Detrik, synovia zvolenského župana, ktorému Turiec podliehal. V roku 1296 kráľ Belo IV. vrátil toto územie synom jobagióna Imricha z Turca, Tomáš, Martin a Benedikt. V donácii kráľ Belo IV. potvrdil nároky Imrichových synov na tzv. terra Bene (zem Benediktovu), skrátene meno najstaršieho Imrichovho syna Benedikta. Podľa osady Benice si rod zvolil svoj predikát Benickovci a kráľ Žigmund rod povýšil do šľachtického stavu v roku 1413. Významný protiturecký bojovník Mikuláš Benický získal majetky v Príbovciach, Rakove a Folkušovej. Rod Benických sa rozdelil na štyri vetvy: turčianska, príbovská, liptovská a mičinská. Po vymretí mičinskej vetvy získal Mikuláš Benický majetky v Dolnej a Hornej Mičinej a vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici. Benickovci rodové vlastníctvo znásobili donáciami alebo sobášmi. Spájali sa vplyvnými osobnosťami verejného života. Za palatína Juraja Turza mu navrhoval Martin Benický známeho kňaza Eliaša Lániho. Počas revolučných rokov 1848/1849 v Uhorsku sa Ľudovít Benický pridal k Ľudovítovi Košútovi ako vládny komisár. Známy bol básnik Peter Benický, ktorý sa stal členom kráľovského posolstva, ktoré rokovalo na dvore sultána Ibrahima I. v Istanbule. Venoval sa písaniu básní v maďarčine, ale taktiež v slovenčine (Slovenské verše a Maďarské rytmy). Ľudovít Benický sa zapísal do dejín modernej fotografie ateliérom vo Viedni a v New Yorku.[1][2][3]
Známi príslušníci rodu upraviť
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]
Turčianska vetva z Beníc
- Imrich z Turca, pravdepodobný zakladateľ rodu
- Tomáš Benický, Martin Benický, Benedikt Benický, synovia Imricha z Turca
-
- Tomáš Benický, Martin Benický, Benedikt Benický, synovia Imricha z Turca
- Mikuláš Benický, Ján a Martin Benickovci (14. storočie), rozdelili si rodinný majetok v Beniciach
- Juraj Benický (15. storočie), získal časť Dolnej Mútnej, bojoval v službách Jána Huňadyho proti bratríkom
- Mikuláš Benický (15. storočie), študoval na Krakovskej univerzite
- Mikuláš Benický (15. storočie), kapitán, kastelán Znievskeho hradu, za zásluhy v bojoch dostal od Ferdinanda I. armáles v roku 1526, ktorým Benickým obnovil pôvodný erb
- Martin Benický (†1622), uhorský podpalatín, podžupan Turčianskej stolice, kastelán Zvolenského hradu
- Peter Benický (*1606 - †1664), básnik, dvorný ceremoniár ostrihomského prímasa Juraja Lipaia
- Gašpar Benický (17. - 18. storočie), kurucký diplomat, osobný tajomník Františka II. Rákociho, dostal ako donáciu majetok v Rakove
- Michal Benický (*1679 - †1720), teológ, profesor etiky a filozofie na Trnavskej univerzite
- Ľudovít Benický (*1819 - †1880), maliar, absolvoval viedenskú akadémiu výtvarných umení, od roku 1870 mal fotografický ateliér v New Yorku
Príbovská vetva
- Gašpar Benický (16. storočie), zakladateľ príbovskej vetvy
- Alexander Benický (*1780 - †1824), podnikateľ, založil manufaktúru v Príbovciach na výrobu fajok a šnupavého tabaku
Liptovská vetva
- Koloman Benický (*1885 - †1964), úradník v Nitre, deti Dušan a Darinka, ktorých namaľoval Jozef Hanula v roku 1929
- Mikuláš Benický (*1890 - †1961), veľkostakár v Beniciach
Mičínska vetva
- Ľudovít (Lajoš) Benický (*1813 - †1868), podžupan, vládny komisár pre banské mestá
- Edmund Beniczky (*1878 - †1931), politik, novinár, poslanec Uhorského snemu, župan, maďarský minister vnútra
Erb upraviť
Erb rodu má množstvo variácií vo farebnosti ako aj obsahom aj keď všetky majú ako heraldickú figúru labuť. Ako najstaršiu štítovú pečať turčianskeho podžupana Mikuláša z roku 1535 uverejnil Pongrácz. V štíte stojí labuť s krkom prestreleným zozadu, v horných rohoch sú hviezda a polmesiac. Nad štítom sú iniciály M.B. O
l
Obsahovo zhodnú štítovú pečať s iniciálami C✳ B odtlačil v roku 1567 aj ďalší podžupan Gašpar. Na Martinovej pečati z roku 1617 je v štíte nad riečkou na pažiti labuť s prestreleným krkom. Vpravo hore je hviezda, vľavo za krídlom polmesiac. Klenotom je labuť zo štítu, vedľa sú iniciály M ‒ B. Turčiansky slúžny Mikuláš v roku 1637 odtlačil erb, kde v štíte stojí labuť opačne, v horných rohoch sú privrátený polmesiac a hviezda. Klenotom sú medzi dvomi rúčkami v korune postavenými mečmi tri pštrosie perá. Nad prikrývadlami sú vpravo hviezda a vľavo polmesiac. Vedľa klenotu sú iniciály N ‒ B. Mikulášova oktogonálna pečať z roku 1640 obsahuje v poli štítu pažiť na ktorej stojí labuť s prestreleným krkom. Klenotom na dopredu hľadiacej prilbe je v točenici medzi dvomi sklonenými mečmi stojaca labuť zo štítu. Vedľa sú iniciály M ‒ B. Turčiansky podžupan Gabriel v roku 1643 odtlačil oktogonálnu pečať, kde v päte štítu stojí labuť s prestreleným krkom a za ňou z vodnej hladiny vľavo vyrastá puškvorec. Vpravo hore je hviezda. Klenotom je medzi dvomi mečmi v korune trojica pštrosích pier, vedľa sú iniciály G ‒ B. Gabrielova oktogonálna pečať z roku 1644 obsahuje v štíte na trojvrší labuť, prestrelenú v krku pošikom doľava. V horných rohoch sú zrejme polmesiac a hviezda. Klenot je identický s predchádzajúcim. V leme je kruhopis GABRIEL BENICZKY.DE. BENICZ. Notár Mikuláš v roku 1675 odtlačil pečať kde je v poli štítu labuť zrejme na trojvrší, s hviezdičkou vpravo hore a polmesiacom vľavo. Klenotom sú tri pštrosie perá, na prikrývadlách je po meči. Wolfgang v roku 1687 má v pečati labuť, vpravo hore je privrátený polmesiac a vľavo hviezda na hlavou labuťe. Klenotom sú tri pštrosie perá medzi ľavoručkami (bojové dýky). V oválnom leme sú iniciály W.B ‒ D.B. Bratislavský slúžny Ladislav v roku 1687 odtlačil erb s labuťou na vodnej hladine, v horných rohoch sú polmesiac a hviezda. Klenotom sú v korunke tri pštrosie perá, meče sú vedľa korunky. Vedľa sú iniciály L – B. Na mortuáriu Ladislava (✳ 1655, † 1717) v modrom štíte na vodnej hladine pláva labuť s krkom pošikom prestreleným šípom. V horných rohoch sú zlatá osemcípa hviezda a privrátený strieborný polmesiac. Klenotom sú v korune tri pštrosie perá (strieborné – zlaté – strieborné) medzi mečmi v korune. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené. Na mortuáriu Juliany (✳ 1717, † 1799) je v modrom štíte nad zelenou pätou v striebornej riečke doľava pláva labuť so zdola prestreleným krkom. V horných rohoch sú privrátený strieborný polmesiac a zlatá osemcípa hviezda. Klenotom sú zlaté, strieborné a zlaté pštrosie pero medzi dvomi mečmi v korune. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené. Polixéna (✳ 1707, † 1749) má na mortuáriu takmer zhodný erb, rozdielmi sú chýbajúca pažiť a obrátené poradie nebeských znamení. V doľava obrátenej prilbe – pappenhaimke je tvár muža. Odtlačok Štefana z roku 1725 obsahuje labuť na pažiti, klenot je ako u Gabriela v 1643, vedľa sú iniciály S ‒ B. Alexander v roku 1789 odtlačil pečať, kde na zvlnenej pažiti alebo riečke stojí labuť s prestreleným krkom a hlavou zvesenou k hrudi. Vpravo hore je polmesiac a vľavo hviezdička. Klenotom sú medzi ľavoručkami pštrosie perá. Mortuárium Alexandra (✳ 1757, † 1823) obsahuje v modrom poli štítu na vodnej hladine plávajúcu labuť s prestreleným krvácajúcim krkom s červenými letkami, nad ktorou sú v horných rohoch zlatý polmesiac s tvárou a zlatá hviezda. Klenotom sú medzi mečmi tri modré pštrosie perá. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené. Na mortuáriu Barbory (✳ 1755, † 1797) v okrúhlom modrom štíte na zelenom kopčeku stojí čierna labuť s krkom prestreleným zprava šípom so zlatými letkami, v horných rohoch sú strieborný polmesiac s tvárou a osemcípa zlatá hviezda. Klenotom sú medzi šabľami tri červené pštrosie perá, prikrývadlá sú strieborno-červené a zlato-modré. V roku 1801 odtlačil neznámy člen rodu pečať s korunovanou kartušou, kde v riečke stojí labuť s hruďou prestrelenou pošikom a hlavou sklonenou k šípu. V horných rohoch sú polmesiac s tvárou a hviezda. Kartušu drží vľavo grif s otvorenými krídlami. Jozef v roku 1802 odtlačil aliančnú pečať, kde je v oboch štítoch predchádzajúci obsah doplnený o iniciály JB. Nad štítmi je korunka s mečmi a perami. Ako turčiansky podžupan v roku 1817 odtlačil pečať, kde labuť zozadu prestrelená pláva po hladine, vpravo je hviezda, vľavo polmesiac. Klenot je identický s predchádzajúcim. Mortuárium Pavla (✳ 1783, † 1817) obsahuje v modrom štíte na hladine bielu labuť s červenou zbrojou, v horných rohoch sú strieborný polmesiac s tvárou a zlatá osemcípa hviezda. Klenotom sú tri biele pštrosie perá medzi mečmi. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.[4]
Galéria upraviť
-
Renesančný dom Benickovcov v Banskej Bystrici -
Kaštieľ v Dolnej Mičinej z 2. polovice 16. storočia, Manželia Tomáš a Katarína Benickovci ho prestavali do renesančnej podoby -
Fresková výmaľba v kaštieli -
Jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou, evanjelický kostol v Príbovciach postavili Benickovci v roku 1829
.jpg)
_-_panoramio.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b c MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 14 - 15.
- ↑ Beniczky család. (Beniczei és Micsinyei). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Beniczky Kúria - Szügy [online]. Elherdált Örökségünk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ PONGRÁCZ, Denis,. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom,, 2019. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 45, 46..
Ďalšia literatúra upraviť
- BENICKÝ. In: PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 57 – 58.