Bhagavadgíta alebo Bhagavadgítá (skt. भगवद् गीता - bhagavad gíta/iný prepis: bhagavad gítá; doslova: „Pieseň Vznešeného“) alebo Bhagavad gíta/Bhagavad gítá je jedna z najvýznamnejších posvätných kníh hinduizmu. Niekedy býva dokonca označovaná za „Bibliu hinduizmu“, pretože ju ako autoritu prijímajú všetky hlavné filozofické tradície (daršany). Obyčajne sa chápe ako samostatná kniha, ale je vlastne súčasťou rozsiahleho staroindického eposu Mahábhárata (konkrétne kapitoly 25-42 knihy Bhíšmaparvan). Je rozdelená na 18 spevov a dohromady má 700 veršov. Jej význam vo vývoji indického myslenia je vskutku veľký.

História textu upraviť

Čas vzniku nie je ľahké zistiť. Samotná Mahábhárata vznikala postupným pridávaním a rozširovaním počas cca. 800 rokov od 4. stor. pred Kr. až do 4. stor. po Kr. Bhagavadgíta bola pravdepodobne dokončená asi v 2. stor. po Kr. Je ale takmer isté, že vznikala až niekoľko storočí. Podľa tradície však je Bhagavadgíta neoddeliteľnou súčasťou Mahábháraty spísanej pred začiatkom kalijugy.

Obsah upraviť

Obsahom Bhagavadgíty je rozprava medzi Krišnom a Ardžunom (jedným z Pánduovcov, pozri obsah Mahábharáty). Ardžuna sa pýta otázky, ako napríklad: „Čo vlastne nutká človeka k tomu, aby páchal hriech?“ – Krišna odpovedá: „Je to túžba, je to hnev splodený povahou, ktorá sa domáha moci...“ Po hlbokej filozofickej rozprave sa dej Bhagavadgíty blíži k boju. Krišna odmieta Ardžunove pochybnosti, že je to len zbytočné krviprelievanie. Po ťažkých bojoch napokon vyhráva spravodlivosť a Kuruovci sú porazení.

Ďalšia literatúra upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bhagavadgíta na českej Wikipédii.