Big Brother and the Holding Company
Big Brother and the Holding Company, tiež používajúca názvy Big Brother & the Holding Company, alebo Big Brother & The Holding Co., je kultová americká rocková kapela, ktorá v druhej polovici 60. rokov spolu so skupinami Jefferson Airplane a Grateful Dead definovala a určovala známy „sanfranciský zvuk" [1], ktorý sa výrazne podieľal na vývoji populárnej hudby. Kapela dosiahla najväčší úspech v roku 1967, kedy triumfálne vystupovala na Monterey Pop Festivale v Kalifornii. Obrovským hitom medzi poslucháčmi bol aj album Cheap Thrills z roku 1968. Výrazný podiel na popularite skupiny však mala predovšetkým jej niekdajšia speváčka Janis Joplinová, ktorá v kapele pôsobila v rokoch 1966 – 1968.
| Big Brother and the Holding Company | |
|---|---|
 Big Brother and the Holding Company v roku 1966 alebo 1967
| |
| Základné informácie | |
| Pôvod |  San Francisco, Kalifornia, USA
|
| Žáner(-re) | psychedelický rock, blues-rock, acid rock, hard rock |
| Pôsobenie | 1965 – 1971; 1987 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Columbia, Mainstream |
| Webstránka | bbhc.com |
| Členovia skupiny | |
| Ben Nieves, Peter Albin, Sam Andrew, David Getz | |
| Bývalí členovia | |
| Nick Gravenites, James Gurley, Chuck Jones, Janis Joplinová, Rodney Albin, David Eskeson | |
História upraviť
Sanfranciskú skupinu v r. 1965 zložil Peter Albin, Sam Andrew, James Gurley a Chuck Jones.
Peter, Rodney, Chuck Jones (prvý bubeník zoskupenia) a Chet Helms z Family Dog žili všetci na ulici 1090 Page v štvrti Haight-Ashbury v obrovskom viktoriánskom dome, pôvodne írskom palubnom dome, ktorý v tom čase ešte patril Albinovým rodičom. Cez víkendy organizoval Chet v suteréne jamovacie a tanečné párty. Zhodou okolností bol Sam Andrew (budúci gitarista Big Brother) kamarátom kohosi, kto sa po 1090 Page tiež potuloval. Peter Albin sa v tom čase učil sám hrať na basgitaru a Paul Ferraz (tiež nazývaný Beck), ktorý bol pôvodným manažérom Big Brother, navrhol podať inzerát do novín obzerajúci sa po gitaristovi. Odpovedal naň David Eskeson a skupina (Peter a Rodney Albin, Chuck Jones, Sam Andrew a David Eskeson) začala vymýšľať meno pre skupinu. Medzi pôvodnými návrhmi sa tak ocitli pomenovania ako Tom Swift and the Electric Grandmother, Greenleaf Boys, Acapulco Singers a pod. Ďalšími dvomi možnými menami boli aj Big Brother a tiež Holding Company, ktoré vznikli počas hrania Monopoly. Konečný názov však vznikol spojením oboch nápadov. Peter oznámil Big Brother & the Holding Company úlohu skupiny: „Hovoriť k všetkým deťom Zeme.“[2] Skupina začala hrať v lokálnych baroch a kluboch blues, bluegrass, R&B štýl Rolling Stones, Boba Dylana, a nimi uznávané folk/rockové jednotky ako: „I Know You, Rider". Prvý problém sa však vyskytol s vekom Davida Eskesona. Ten mal pod dvadsaťjeden rokov, čo ich ako skupinu vylučovalo z hrania na koncertných miestach, ktoré mali povolenie na tvrdý alkohol. Časom ho nakoniec nahradil bubeník Dave Getz, ktorý bol počas dňa učiteľom na umeleckom inštitúte a v noci čašníkom v Spaghetti Factory. Jim Gurley, ktorý poznal Cheta z domu Family Dog na ulici Page, začínal taktiež sedávať na stretnutiach skupiny v suteréne. Hral na akustickej gitare s prilepeným mikrofónom. Gurley, tiež známy ako „najrýchlejšie prsty západu“[2], priviedol do skupiny „nesporný dotyk bláznovstva“[2] spolu s jeho vlastnou predstavou, ako hrať „freak (tzv. feťácky, bláznovský, hipisácky) rock“ Išlo o psychedelickú syntézu progresívneho jazzu, raga riffov, hard rocku a zvukových efektov.
Ku koncu roku 1965 hrali Big Brother & the Holding Company svoj debut na benefícii pre nekryté divadlo (Open Theater) v Berkeley. Naďalej však ostávali v pivnici na 1090 Page.
Začiatkom roka 1966 Big Brother & The Holding Company odohrali svoj prvý oficiálny koncert, ktorý sa konal 22. januára. Na legendárnom Trips festivale v Longshoreman's Hall hrala skupina za sprievodu Donalda Buchla, hráča na syntetizátor a skupinou Grateful Dead. Ich repertoár pochádzal z nápaditého jazzu ako Sun Ra, Coltrane, Pharoah Sanders – R&B, hudby z Mystic East a jemného rozmanitého tónu a jeho spätného deformovania. Úspech sa zrejme dostavil, keďže už v polovici februára hrali Big Brother na prvom „Tribal Stomp“ vo Fillmore. Na tomto koncerte hral naposledy bubeník Chuck Jones, pričom vzápätí bol nahradený Daveom Getzom. Nasledujúcich štyri až päť mesiacov hrala skupina koncerty v okruhu Bay Area. O jednom z nich sanfranciský novinár napísal: „…kvinteto z Liverpoolu v prevedení spevákov a dlhých vlasov a hlasných gitár.“[2] Skupina sa medzitým dohodla s Chetom Helmsom, ktorý ich začal zastupovať ako manažér. Vďaka tomuto kroku mali pravidelný víkendový koncert ako rodinná kapela v tančiarni Avalon Ballrom, pre ktorý Chet zabezpečoval kapely. Chet Holmes so skupinou vidiac úspechy iných kapiel ktoré majú v zostave ženu ako vedúcu speváčku (Jefferson Airplane so Signe Andersonovou a The Great Society s Grace Slickovou), spravili rozhodnutie prijať jednu do skupiny. Chet navrhol starú kamarátku z austinských dní: Janis Joplinovú. Do Texasu teda poslali Travisa Riversa, kamaráta zo stredoškolských čias v Port Arthur ktorý mal za úlohu Janis prehovoriť aby skúsila šťastie v San Franciscu ako vedúca speváčka Big Brother & The Holding Company. Tá s nápadom súhlasila a do San Francisca dorazila 4. júna. O šesť dní neskôr už so skupinou prvýkrát vystupovala v Avalon Ballroom, o deväť dní na to prišiel druhý koncert v St. Francis Hoteli počas benefície pre Tima Learyho.