Bitka na Chlebovom poli

Dátum	13. október 1479
Miesto	Chlebové pole, (Kenyérmező), pri rieke Mures, Sedmohradsko, Uhorsko
Výsledok	Uhorské víťazstvo

Bitka na Chlebovom poli
	Súčasť uhorsko – tureckých vojen
	; Eduard Gurk, Bitka na Chlebovom poli, kolorizovaná litografia (podľa I. Osolsobie), 19. storočie, dnes Österreichische Nationalbibliothek, Viedeň
Dátum	13. október 1479
Miesto	Chlebové pole, (Kenyérmező), pri rieke Mures, Sedmohradsko, Uhorsko
Výsledok	Uhorské víťazstvo
Protivníci
Osmanská ríša	Uhorské vojská
Velitelia
Ali Bej	Štefan Bátori; Pavol Kiniži; Bartolomej Drágfi
Sila
Okolo 30 000 mužov (Akindži, Sipahiovia and Azapovia, janičiari) 1 000 – 2 000 valašských žoldnierov; 34 000 jazdcov	12-15 000 mužov (Uhri, Sikulovia, Sedmohradskí Sasi, Srbi, Sedmohradskí Valasi)
	Historický portál

Bitka na Chlebovom poli (rum. Bătălia de la Câmpul Pâinii, maď. Kenyérmezei csata) bola bitka, ktorá sa odohrala na tzv. Chlebovom poli pri obci Şibot (dnes Rumunsko) v Uhorsku 13. októbra 1479 medzi uhorským a tureckým vojskom. Turkom pomáhali aj vojaci z Valašska.

Miesto leží v západnej časti územia nazývaného Königsboden (Fundus regius), na hranici Huňadskej župy. Na mieste bitky sedmohradský vojvoda postavil kaplnku, ktorej miesto sa dalo vidieť až do začiatku 20. storočia.

Bitka bola najväčším uhorským víťazstvom nad Turkami, ktorí sa po porážke už nepokúšali rabovať v Uhorsku až do moháčskej bitky.

Predohra upraviť

Od svojho nástupu na uhorský trón v roku 1458 kráľ Matej bojoval s Turkami a v roku 1463 obsadil severné časti Bosny. Nebola to však vojna v plnom rozsahu. Tureckí nájazdníci v rokoch 1474 až 1475 niekoľkokrát zaútočili na Sedmohradsko a Vojvodinu. Útoky viedli k vyľudneniu niektorých oblastí s množstvom dedín, ktoré ich obyvatelia opustili. Po osmansko-benátskej vojne (1463 – 1479) na jar 1479 sa pod Smederevom zišla veľká osmanská armáda, predovšetkým Akindži. Potom, ako bol kráľ Matej o útoku uvedomený, podľa závetu Mikuláša Požgaja z Garignice (11. júla) nariadil Štefanovi V. Báthorimu, sedmohradskému vojvodovi a jeho generálovi Pavlovi Kinižimu mobilizáciu. Osmanská armáda vstúpila do Sedmohradska 9. októbra neďaleko Kelneku (Câlnic) pod vedením Ali Koca Beja.^[3]^:215 Akindži zaútočili na niekoľko dedín, usadlostí a miest, pričom zajali niekoľko Maďarov, Vlachov a Sasov. 13. októbra si Ali Bey rozložil tábor na Chlebovom poli.

Bitka upraviť

„	Pokladal som za potrebné zaznamenať aj to, že v stredu pred sviatkom svätého Havla (13.10.) v roku 1479 títo preukrutní Turci, naši najhroznejší nepriatelia, nabrali odvahu a zo zakarpatských oblastí, spolu s vojvodom Kysbazaradom, ktorý sa dobrovoľne podrobil tureckému veliteľovi, dali sa cestou vedúcou na Kelnek a na sedmohradské územie. S obrovským vojskom (hovorí sa o 34 000 jazdcoch) sa rýchlo zmocnili koristi a zajali neveľký počet ľudí. Keď takto obohatení chceli sa odtiaľ vrátiť, Štefan Bátori ... s ... Bartolomejom Drágfim a s rovnako vznešeným temešvárskym županom Pavlom Kinižim, ako aj s vojskom dvora kráľovského Majestátu (...) postavili sa na odpor tureckým šíkom na bojovom poli Kenyérmező (Câmpul Pâinii), blízko mestečka Szárváros (Orăștie). Po zoradení šíkov podstúpili pamätnú bitku. S Božou pomocou dobojovali, získali veľké víťazstvo a chvályhodný triumf. Turci boli takmer všetci pozabíjaní. Iba podaktorí ušli preč cez tamojšie rieky a vrchy. V boji zahynuli aj vojvodcovia Skanderbeg a Ezebeg. Zraneniu na stehne sa nevyhol ani vojvoda Štefan, ale vďaka lekárskemu ošetreniu sa vyliečil ... Nech je uvelebený Boh, ktorý svojim služobníkom (v boji) proti nepriateľom uštedil slávne víťazstvo. Amen.	“
– Dubnická kronika^[2]^:165

Dohra upraviť

Osmanské straty boli extrémne vysoké, niekoľko tisíc zabitých mužov, medzi nimi Malkoçoğlu a Isa Bej spolu s dvoma bejmi a tisíckou ich valašských spojencov. Uhorské sily stratili v bitke približne 3 000 mužov. Zajatci Turkov boli oslobodení. V roku 1480 Pavol Kiniži vpadol do Srbska a niekoľkokrát porazil Ali Kocu Beja. Bitka na Chlebovom poli bola pre Uhrov veľkým psychologickým víťazstvom a v dôsledku toho osmanskí Turci ešte dlhé roky nezaútočili na južné Uhorsko a Sedmohradsko.

Referencie upraviť

↑ KÁRMÁN, Gábor; KUNČEVIC, Lovro. The European Tributary States of the Ottoman Empire in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. Leiden : Brill, 2013. Dostupné online. ISBN 9789004246065.
↑ ^a ^b Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. Ed. Július Sopko. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.
↑ MIKABERIDZE, Alexander. Battle of Breadfield (1479), 'Conflict and Conquest in the Islamic World: A Historical Encyclopedia, Vol. 1. Leiden : [s.n.], (ABC-CLIO, 2011).

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Breadfield na anglickej Wikipédii.

[Karman-1] KÁRMÁN, Gábor; KUNČEVIC, Lovro. The European Tributary States of the Ottoman Empire in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. Leiden : Brill, 2013. Dostupné online. ISBN 9789004246065.

[DK-2] Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. Ed. Július Sopko. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.

[Mikaberidze-3] MIKABERIDZE, Alexander. Battle of Breadfield (1479), 'Conflict and Conquest in the Islamic World: A Historical Encyclopedia, Vol. 1. Leiden : [s.n.], (ABC-CLIO, 2011).

[1]

[2]

[3]