Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)

Bojové vozidlá pechoty skratky: BVP alebo angl. IFV (angl. Infantry fighting vehicle), rus. BMP (bojevaja mašina pechoty) predstavujú kategóriu obrnených resp. bojových vozidiel určených na prepravu pechoty a jej podporu v bojovej činnosti.

Nemecké bojové vozidlo pechoty Marder jednotiek KFOR v Kosove.

Pozadie upraviť

 
Ruské bojové vozidlo pechoty BMP-2

BVP sú v mnohom podobné obrneným transportérom (OT). Slúžia na prepravu výsadku v počte cca 5 – 10 mužov. Avšak BVP sa od OT líšia lepším pancierovaním a výzbrojou. Výzbroj tvoria automatické kanóny (20 – 40 mm), guľomety (7,62 - 14,5 mm) a riadené strely. Väčšina BVP má pásový podvozok, no niektoré modely disponujú kolesovým podvozkom, čo im poskytuje dlhší dojazd a lepšie jazdné vlastnosti na spevnených komunikáciách. Hmotnosťou presahujú OT, no sú podstatne ľahšie než tanky, čo uľahčuje ich prepravu.

Prvým BVP bol nemecký Schützenpanzer 12-3 vyrábaný od roku 1958. Mal kanón kalibru 20 mm a mohol viesť päť mužov. V roku 1967 spustil Sovietsky zväz výrobu prvého BVP domácej výroby BMP-1. Nové vozidlo bolo odolné voči zbraniam do kalibru 20 mm, pričom samo disponuje 73 mm kanónom a protitankovými riadenými strelami Maljutka (v kóde NATO AT-3 Sagger), ktoré v dobe svojho vzniku predstavovali hrozbu pre všetky typy vozidiel.

Postupne sa dostali BVP do výzbroje ďalších krajín, pričom niektoré vyvinuli vlastné modely. Príkladom sú nemecké typy Marder a Puma, čínsky ZMD-97, juhoslovanský M-80, kanadský LAV III, britský Warrior, americký M2 Bradley a i.

Ťažké bojové vozidlá pechoty upraviť

Zvýšená intenzita bojových operácií v mestskom prostredí spojená s asymetrickou taktikou si vyžiadala zlepšenie ochrany vozidiel na prepravu vojakov. Ako najrýchlejší spôsob zadováženia vozidiel zodpovedajúcich kvalít sa ukázala byť úprava tankov na transport pechoty. S podobným cieľom bolo už v časoch 2. svetovej vojny vyvinuté kanadské vozidlo Kangaroo, no ako prvý začal vo väčšom rozsahu tanky upravovať tanky Izrael. Z ukoristených tankov T-55 vznikol model Achzarit a neskôr model Namer vychádzajúci z izraelských tankov Merkava, ktoré sú už v pôvodnom prevedení schopné prepraviť menší počet vojakov. Po skúsenostiach z Čečenska vyvinulo Rusko vlastný typ BTR-T. Poslednou krajinou zaoberajúcou sa úpravou tankov na ťažké BVP je Ukrajina, ktorá vyvinula modely BMT-72 a BTMP-84.

Doktrína upraviť

Moderné BVP poskytujú vojakom na súčasnom bojisku vyváženú kombináciu mobility, ochrany a palebnej sily. Výhodou je aj modulárna koncepcia niektorých modelov (napr. Patria AMV) umožňujúca prispôsobiť BVP na konkrétnu misiu.

BVP sú spravidla obojživelné a prepraviteľné vzduchom. Kolesové modely sú typické dlhým dojazdom a na rozdiel od pásových nevyžadujú na prepravu mimo bojisko ťažké nákladné automobily. Ďalšou výhodou je schopnosť opustiť bojisko po zásahu kolies. Pásové vozidlá po zničení pásov potrebujú na odsun asistenciu ťažkej techniky.

Ochrana upraviť

V porovnaní s tankmi majú BVP menej odolné pancierovanie, no i to im poskytuje ochranu voči väčšine palných zbraní a šrapnelom. Úlohou BVP je podpora pechoty, takže aj keď disponujú prostriedkami na boj s obrnenými vozidlami či helikoptérami, do týchto stretov sa púšťajú len v nutných prípadoch.

Rozdiely v odolnosti pancierovania sú značné. Niektoré vozidlá sú schopné odolať len projektilom do kalibru 12,7 mm, no niektoré modely ako Marder, Bradley či CV90 sú schopné ochrániť posádku aj pred projektilmi kalibru 30 mm. Podobne ako pri tankoch aj pri BVP je na bokoch, streche či podlahe pancierovanie slabšie.

Všetky moderné BVP disponujú prostriedkami na vytvorenie dymovej clony, ktorých úlohou je zamaskovať pozíciu vozidla. Novšie modely ako Patria AMV majú modulárne pancierovanie, čo umožňuje jeho prispôsobenie na konkrétnu bojovú misiu. Ruské vozidlá BMP-3 využívajú systém aktívnej ochrany Arena, a podobný systém vyvinul aj Izrael pod menom “Oceľová päsť“. Niektoré modely (napr. francúzsky VBCI) sú vybavené falošnými infračervenými cieľmi.

 
Hliadka v Afganistane s bojovým vozidlom pechoty CV9030

Výzbroj upraviť

Základ výzbroje BVP tvorí automatický kanón, ktorý má zvyčajne kaliber 20 – 40 mm, no existujú aj výnimky (ruský BMP-3 je vyzbrojený kanónom kalibru 100 mm). Na boj proti pechote a ľahkým cieľom disponujú BVP jedným či viacerými guľometmi kalibru 7,62 – 14,5 mm. Výzbroj môže byť doplnená riadenými strelami (odpaľovanými z kanónov či externých odpaľovacích zariadení) a granátomety.

Referencie upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť