Bradfordov zákon rozptylu

Bradfordov zákon rozptylu alebo iba Bradfordov zákon je empirický bibliometrický zákon, ktorý objavil Samuel C. Bradford.

Bradford pri zostavovaní rešerše z geofyziky zistil, že články s požadovanou tematikou boli zverejnené v 326 časopisoch. Keď tieto časopisy ročlenil na tri skupiny tak, aby v každej bol približne rovnaký počet článkov, v prvej skupine bolo 9 časopisov s 429 článkami, v druhej 59 časopisov so 499 článkami a v poslednej 258 časopisov so 404 článkami. Podobnú zákonitosť zistil aj pri iných rešeršiach.

Na základe toho formuloval zákon rozptylu informácií. Ak je počet časopisov X je venovaný určitej problematike, tieto časopisy nazývané tiež kľučové časopisy predstavujú jadro znázornené centrálnym kruhom. Okolo kruhu možno vytvoriť medzikružia tak, že do prvého medzikružia umiestnime toľko ďalších najbližších časopisov, aby počet článkov o danej problematike bol taký istý v medzikruží ako v jadre.

Matematicky:

X:Y:Z = X:nX:n²X = 1:n:n²

Platnosť zákona experimentálne dokázal na viacerých tematických oblastiach a zistil že n = 5.

Bradfordov zákon možno využiť pri hodnotení informačných prameňov v jednotlivých vedných odboroch, pri určení polčasu starnutia vedeckých informácií, alebo v nákupnej politike knižnice.

Literúra

• Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková: Infomačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1998