Bretónčina

Bretónčina je keltský jazyk (britská podskupina) používaný na Bretónskom polostrove (Francúzsko). Ovláda ju asi 600 tisíc ľudí. V minulosti bolo jej používanie potláčané.

Bretónčina (Brezhoneg)
Región	Bretónsko
Počet hovoriacich	210 000
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Keltské jazyky Ostrovné keltské jazyky Britské jazyky Juhozápadné britské jazyky
Písmo	Latinka
Postavenie
Regulátor	Ofis Publik ar Brezhoneg
Jazykové kódy
ISO 639-1	br
ISO 639-2	bre
ISO 639-3	bre, xbm, obt
Wikipédia
Adresa	br.wikipedia.org
Pomenovanie	An holloueziadur digor
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Jazyk je blízko príbuzný s kornčinou a waleštinou, jazykmi, ktorými sa hovorilo, respektíve hovorí, na juhozápade Veľkej Británie. Z tejto oblasti tiež na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu cez more presídlili predkovia dnešných Bretóncov. Kým od stredoveku ustupovala východná hranica rozšírenia bretónčiny len pomaly, v dôsledku dlhodobej oficiálnej francúzskej politiky, pripúštajúcej ako jedinú úradnú reč francúzštinu sa počas 20. storočia počet hovoriacich výrazne znížil. Bretónčina nie je ani dnes uznaná ako úradný jazyk a len malé percento detí, väčšinou na súkromných školách, absolvuje vyučovanie v bretónčine.

Nárečia

Má 4 hlavné nárečia:

1. nárečia skupiny KLT
   • Kerneveg/C'herneveg (cornouailleské nárečie)
   • Leoneg (léonské nárečie)
   • Tregerieg (tréguierské nárečie)
2. Gwenedeg (vanneské nárečie) najviac odlišné od ostatných, pravdepodobne priamý potomok pevninskej galčiny

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

po bretónsky	Dieub ha par en o dellezegezh hag o gwirioù eo ganet an holl dud. Poell ha skiant zo dezho ha dleout a reont bevañ an eil gant egile en ur spered a genvreudeuriezh.
po slovensky	Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.