Brušný tanec alebo arabský tanec alebo orientálny tanec je druh tanca, založený na pohyboch trupu a pochádzajúci z Blízkeho východu.

Katya Malaya, brušná tanečnica z Los Angeles

Termín „brušný tanec“ pochádza z francúzskeho slova danse du ventre, ktorý vznikol pri kolonizácií Alžírska Francúzmi. Je to nesprávne pomenovanie pre tanec, pretože sa doň zapája každá časť tela a predovšetkým boky. V arabčine sa povie „Rachs Šharchi“ (رقص شرقي), čo v preklade znamená východný tanec, ktorý sa hrá v reštauráciach po celom svete. Tento druh tanca je skôr pre ženy, ale niekedy tancovali aj muži.

Tento tanec je predovšetkým riadený trupom s dôrazom na kĺby a boky. Ide iba o voľne pohyby a slúži hlavne na uvoľnenie trupových svalov a končatín. Správne držanie tela a svalová kontrola je dosť dôležitá, ako je tomu aj pri ostatných druhoch tanca. Pohyby tanca sú v rytme s hudbou a vznikajú tečúce a vlnité pohyby, pri ktorých je telo v neustálom pohybe. Rýchle a nepretržité pohyby bokov a hrudného koša vytvárajú dojem tkaniny a hĺbky pohybu. Brušný tanec nie je nebezpečný a slúži ako brušné cvičenie pre všetky vekové kategórie. Zvyšuje pružnosť trupu a vlnivé pohyby predlžujú a posilňujú stavce na chrbtici.

Brušný tanec má dlhú históriu na Blízkom východe, ale historické dôkazy o jeho pôvode sú iba špekulatívne. Niektoré grécke a rímske zdroje opisujú tanec so zvlnenými pohybmi a chvejúcimi sa stehnami z Malej Ázie a Španielska. Neskôr až v 18. a 19. storočí opísali tento tanec európsky cestovatelia Edward William Lane a Gustave Flaubert, ktorí ho videli a spoznali v Egypte. Za domov brušného tanca sa považuje Egypt a Turecko, akurát že egyptský využíva folklórny štýl a turecký je temperamentný a hravý s väčšou vonkajšou projekciou energie.

Odev pri tomto tanci sa volá „bedla“ (بدلة,), čo v preklade znamená oblek a je vybavený hornou podprsenkou, bedrovým pásom a dlhou sukňou. Podprsenka a pás sú bohato zdobené perlami, korálkami, kryštálmi, mincami, prúžkami a výšivkami. Pás môže byť ako samotný diel alebo zošity do sukne.