Brzdné žiarenie
Brzdné žiarenie je žiarenie elektrónov zapríčinené zabrzdením ich pohybu, keď sa priblížia k iónom (napr. k atómovému jadru). Brzdné žiarenie zodpovedá voľným prechodom elektrónov, preto má spojité spektrum, ktoré podľa tepelných podmienok plynu môže siahať od rádiových vĺn po rtg žiarenie. V kozmických podmienkach sa brzdné žiarenie prejavuje napr. rádiovým žiarením slnečnej koróny, oblastí H II a planetárnych hmlovín, resp. rtg žiarením niektorých rtg zdrojov. Vo fyzike sa pod brzdným žiarením obyčajne rozumie len rtg žiarenie vyvolané zabrzdením rýchlych elektrónov, ktoré sa stretli s tvrdým telesom alebo s atómovými jadrami. Žiarenie elektrónov, ktoré zapríčinilo ich zabrzdenie vo vonkajšom magnetickom poli, je magnetobrzdné žiarenie.
Pre brzdné žiarenie elektrónov, ktoré boli urýchlené elektrickým poľom platí Duaneov - Huntov zákon, ktorý definuje minimálnu vlnovú dĺžku žiarenia v závislosti od urýchľovacieho napätia elektrónu:
lmin = 1234,5 / Umax
kde lmin je minimálna vlnová dľžka v [nm] a Umax je maximálne napätie vo voltoch.[1]
Referencie upraviť
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.