Bunker je zodolnená obranná stavba, patrí k prvkom modernej fortifikácie. Začali sa používať pred prvou svetovou vojnou, mohutný rozvoj prebehol pred a počas druhej svetovej vojny, ako aj počas studenej vojny. Bunker môže byť vybudovaný ako stály, spravidla železobetónový objekt - súčasť stáleho opevnenia, alebo ako súčasť poľného opevnenia. Bunker zväčša vybudovaný ako polozapustený (len čiastočne vyčnievajúci z terénu), zapustený (strop objektu je na úrovni terénu) alebo podzemný objekt, len výnimočne je bunker vybudovaný ako povrchový objekt.

Nemecký železobetónový bunker v Holandsku (delostrelecká pozorovatelňa), postavený počas druhej svetovej vojny

Úlohou bunkru je chrániť živú silu a techniku pred účinkami bojových prostriedkov nepriateľa.

Typy bunkrov upraviť

Podľa určenia možno bunkre rozdeliť na:

  • bojové objekty
  • pozorovacie stanovištia
  • úkryty pre živú silu
    • úkryty pre strediská velenia a riadenia
  • úkryty pre vojenskú techniku
  • úkryty pre obyvateľstvo
  • úkryty pre výrobné zariadenia a zásoby

Bunkre ako stále obranné objekty sú len výnimočne budované ako jednotlivé objekty, oveľa častejšie vyvárajú určitý systém rovnakých alebo podobných objektov - napríklad líniu pohraničného alebo pobrežného opevnenia, opevnený priestor, alebo sú do nejakého obranného systému rôznym spôsobom zapojené - napríklad zodolnené letisko, základňa strategických rakiet, ale tiež napríklad systém ochrany obyvateľstva proti zbraniam hromadného ničenia.

Bojové objekty upraviť

Sú určené predovšetkým na priame vedenie bojovej činnosti. Podľa druhu a bojového určenia môžu byť vyzbrojené guľometmi, delami rôznych kalibrov a mínometmi, ako aj ďalšími druhmi zbraní. Podľa bojového určenia môžu mať veľmi rozdielnu konštrukciu - od jednoduchej polozapustenej stavby s jedinou miestnosťou, ktorá slúži ako bojové stanovište zbraní, ubytovací priestor pre pár vojakov i skladisko munície zároveň, po rozsiahle niekoľkoposchodové objekty s posádkou niekoľko desiatok vojakov, s vlastným zdrojom vody a elektriny.

Pozorovacie a kontrolné stanovištia upraviť

Sú určené na pozorovanie priestoru bojiska alebo iného záujmového priestoru (napríklad mestá, priemyslového závodu a podobne).

Úkryty pre živú silu upraviť

Sú určené na ochranu živej sily pred účinkami nepriateľskej paľby.

Úkryty pre strediská velenia a riadenia upraviť

Sú určené pre ochranu veliteľstiev a štábov pred účinkami nepriateľskej paľby. Spravidla sú lepšie chránené (odolnejšie) ako úkryty pre živú silu. Mimoriadne odolné sú objekty pre ochranu najvyššieho vedenia štátu.

Úkryty pre vojenskú techniku upraviť

Sú určené pre ochranu vojenskej techniky pred účinkami nepriateľských zbraní. Umožňujú tiež obsluhu a údržbu ukrytej vojenskej techniky. Sú to napríklad úkryty pre bojové lietadlá, k najväčším bunkrom patrili napríklad nemecké úkryty pre ponorky.

Úkryty pre obyvateľstvo a pre výrobné zariadenia a zásoby upraviť

Začali sa budovať pred a počas druhej svetovej vojny, ako reakcia na zvýšenú účinnosť leteckého bombardovania zázemia znepriatelených strán a tým aj zvýšené ohrozenie obyvateľstva a výrobných kapacít. Zvláštny význam nadobudli v období studenej vojny a ako reakcia na hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia. V tejto podobe sa radia k objektom civilnej ochrany.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bunker