Carrie

Carrie je prvý publikovaný (prvé vydanie v počte 30 000 výtlačkov vyšlo 5. apríla 1974) a zároveň najkratší román Stephena Kinga, za ktorý dostal honorár štyritisíc dolárov. Mohol zanechať nudnú prácu (pracoval totiž ako zamestnanec práčovne) a stať sa tým, kým túžil byť - spisovateľom. Rukopis Carrie odmietlo tridsať rôznych vydavateľstiev a znechutený King rukopis najprv zahodil. Jeho manželka ho však presvedčila, aby sa nevzdával, čo sa rozhodne vyplatilo.

Carrie
Carrie
Autor	Stephen King
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	USA
Nakladateľstvo originálneho vydania	Doubleday
Počet vydaní originálu	30 000
Dátum 1. vydania originálu	5. apríl 1974
ISBN 1. vydania originálu	ISBN 978-0-385-08695-0
Literárny žáner	Hororová fikcia
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 1993 Väzba pevná Formát A5 Vydavateľstvo Tatran Číslo publikácie 4987 Prekladateľ Veronika Redererová Autor obalu Ľubica Štuková Zodpovedný redaktor Jana Rovenská Technický redaktor Zlatica Magalová Výtvarný redaktor Eva Jakabovičová Počet strán 214 Tlač Kníhtlačiareň Svornosť, spol. s r.o. ISBN ISBN 80-222-0449-8
Literárny portál

Román je zo začiatku písaný žánrom dievčenského románu s prvkami psychologického, záver je hororový, keď sa z utiahnutého a nešťastného dievčaťa stáva krvilačná beštia. Má aj prvky gotického románu, ktorého typickými atribútmi sú tajomno, des a nadprirodzené javy. Hororové monštrum zabíja, je neprirodzené, „znásilňuje poriadok prírody“. Nadprirodzený jav sa stáva hrozivou, nebezpečnou agresiu. Pre viaceré šokujúco krvavé scény a zobrazenie ničivej nenávisti a deštrukcie patrí Carrie k najčastejšie zakazovaným knihám na amerických školách a filmová verzia je zakázaná vo Fínsku. Samotný dej, ktorý sa točí okolo plachého stredoškolského dievčaťa Carrie, ktorá využíva svoje novo objavené telekinetické schopnosti ako nástroj pomsty voči tým, ktorí ju podpichovali, je prelínaný textom vo forme výpiskov z kníh, článkov z novín a listov, čo vytvára dojem skutočnej udalosti.

Podľa románu vzniklo viacero adaptácií, najznámejšia je filmová z roku 1976, ktorú natočil režisér Brian De Palma. V roku 1989 vznikol a na Broadwayi bola uvádzaná rovnomenná hra. Román sa dočkal aj TV spracovania v roku 2002 a na rok 2013 je naplánované jeho nové filmové spracovanie.

Kniha je venovaná Kingovej žene Tabithe: "Toto je pre Tabby, ktorá ma do toho dostala - a potom ma z toho podmienečne zachránila."

Členenie knihy

Kniha je rozdelená na 3 časti – Krvaviny, Plesoviny, Ruiny. Príbeh je situovaný do obdobia pred plesom, počas plesu a po plese. Hlavná téma je doplnená vedľajšími epizódami a odbočkami, čo trochu spomaľuje dej. Máme na mysli najmä citácie z novín, spomienky zo života protagonistov a teoretické úvahy o telekinetických schopnostiach. Dej nie je chronologický, autor skáče z jedného motívu na druhý, strieda uhly pohľadu a tiež typy rozprávačov. Stiera hranicu medzi minulosťou a prítomnosťou.

Jazyk

Kniha je napísaná prevažne slangovou podobou, slang mladých tínedžerov. Je tu množstvo citovo zafarbených slov, pozitívne i negatívne, je tu aj množstvo vulgarizmov. Tieto slová sa však do knihy hodia. Sú funkčné, pomáhajú totiž vytvoriť obraz o americkej mládeži.

Postavy

• Carrie Whiteová - je outsiderka v škole aj v živote. Túži byť ako iní ľudia, chce sa im vyrovnať, no nedarí sa jej to. „Bola zavalitá, krk, chrbát a zadok mala plné uhrov“ (s. 10). Je neobľúbená a zakríknutá, vždy je terčom posmechu. Jedného dňa si však uvedomí, že má nezvyčajnú moc. Kingovi hrdinovia majú často paranormálne schopnosti a Carrie nie je výnimka.
• Margaret Whiteová - je matka Carrie, je posadnutá, nábožná žena. V celom dome majú sväté obrazy a dokonca aj malý oltár. Stále sa iba modlí, ale zároveň ubližuje svojej jedinej dcére.
• Sue Snellová - obľúbené dievča na strednej škole, kde chodí aj Carrie. Po čase začne cítiť vinu, že Carrie ubližovala a chce jej pomôcť. V knihe sa stretávame s úryvkami z knihy Volám sa Susan Snellová, ktorá rozpráva Carrien príbeh plný bolesti.
• Tommy Ross - je priateľ Sue, ktorý zoberie Carrie na ples, pretože ho o to poprosila Sue. Keď ich zvolia za kráľa a kráľovnú plesu, Tommy zomrie, lebo mu na hlavu spadne vedro s prasacou krvou. Tommy je síce veľmi populárny a atraktívny, on však o záujem ostatných študentov nestojí.
• Chris Hargensenová - je ďalšie krásne a obľúbené dievča na škole. Keďže nemôže ísť na ples, nahovorí svojho priateľa Billyho, aby Carrie ponížili.

Dej

Kniha rozpráva o osude Carietty „Carrie“ Whiteovej, tínedžerky z Chamberlainu v štáte Maine, ktorú od detstva psychicky týra jej matka, šialená náboženská fanatička Margaret Whiteová. Otec zomrel krátko po Cariinom počatí a Margaret je presvedčená, že jej tehotenstvo je boží trest za „hriech spojenia“ (tento hriech považuje aj za dôvod, prečo jej narástli prsia, ktoré nazýva „mechyšpiny“). V takomto duchu vychováva aj svoju dcéru, viackrát týždenne usporadúva doma bohoslužby, na ktorých vystupuje ako kňaz a za hriechy (ako napríklad červené šaty, či rozhovor s hriešnou susedkou) trestá Carrie zatvorením do pivnice na niekoľko hodín alebo dní. A tak Margaret vychová z Carrie outsiderku, čudáčku a obeť šikany. Na začiatku románu dostane šestnásťročná Carrie svoju prvú menštruáciu v sprche po hodine telocviku. Keďže jej matka o „prekliatí krvi“ nikdy nič nepovedala, Carrie nevie, čo sa s ňou deje a myslí si, že vykrváca a zomrie.

Jej spolužiačkam ani nenapadne, že by to mohla byť jej prvá menštruácia - využijú túto situáciu, aby ju šikanovali. Pod vedením Chris Hargensenovej, najkrajšieho a najpopulárnejšieho dievčaťa na škole, hádžu do vydesenej Carrie tampóny a hygienické vložky. Zastaví ich až učiteľka telesnej, slečna Desjardinsová. Rovnako ako dievčatá, aj ona je znechutená hysterickou Carrie, ktorá stojí nahá v sprchárni, plače a po stehnách jej steká krv. Keď však zistí, že je to jej prvá menštruácia a že Carrie netuší, čo sa s ňou deje, pomôže jej dať sa do poriadku a pokúša sa jej všetko vysvetliť. Neskôr sa rozpráva s riaditeľom a žiada, aby potrestal dievčatá, čo Carrie trápili, a zakázal im zúčastniť sa koncoročného plesu.

Carrie postupne zisťuje, že má telekinetické schopnosti (schopnosť pohybovať predmetmi na diaľku). Telekinetické schopnosti sú zjavne geneticky podmienené a má ich od narodenia, ale vedomú kontrolu nad nimi stratila v detstve. Spomína si na rôzne udalosti, ako napríklad kamene, ktoré sa zosypali na ich dom, keď sa Margaret pokúsila trojročnú Carrie uškrtiť. Carrie svoje schopnosti tajne rozvíja a cvičí, hoci je to veľmi fyzicky vyčerpávajúce a v krátkom čase dokáže takmer čokoľvek.

Medzitým Sue Snellová, ďalšia hviezda školy, cíti vinu za týranie v sprchách a chce Carrie pomôcť zaradiť sa do kolektívu. Preto požiada svojho priateľa Tommyho Rossa, aby vzal Carriettu na ples. Carrie je podozrievavá, ale pozvanie prijíma a ušije si plesové šaty. Margaret varuje Carrie, že sa z nej budú všetci smiať a snaží sa jej zabrániť odísť. Carrietta ale využíva svoje schopnosti, odchádza na ples spolu s Tommym a zabáva sa (presne ako chcela Sue) až do chvíle, keď ju a Tommyho zvolia za kráľa a kráľovnú plesu. Hneď, ako zaujmú svoje miesta na trónoch a kapela začne hrať školskú hymnu, vyleje na nich Chris dve vedrá prasacej krvi (pomsta za to, že sa nemôže zúčastniť plesu). Jedno z vedier spadne a udrie Tommyho do hlavy. Ponížená a nahnevaná Carrie beží von, jedinou myšlienkou zavrie všetky východy a, sotva si uvedomujúc dôsledky, spustí vodu z hasiacich zariadení na strope. Voda v spojení s elektrinou v ozvučení spôsobujú požiar. Carrie hľadí, ako elektrický prúd zabíja jej spolužiakov a túžba ničiť v nej narastá. Kráča mestom cestou k domovu a cestou ničí všetko, čo jej príde pod ruku. O chvíľu horí celé centrum mesta a budova školy vybuchuje. Margaret čaká svoju dcéru s nabrúseným mäsiarskym nožom a je rozhodnutá zabiť ju. "Vyzerala, že telo má akési pokrútené, vysušené ako stará baba. Plesové šaty, teraz už väčšmi podobné handre, z nej viseli vo franforcoch a prasacia krv na nich začínala zasychať a lepiť sa. Na čele mala čiernu mastnú šmuhu a obidve kolená plné bolestivých odrenín" (s. 182). Carrie v sebaobrane donúti Margaretino srdce spomaľovať a nakoniec celkom zastať, potom sa smrteľne zranená, no stále nažive, vydá pomstiť Chris a jej priateľovi. Oboch zabije a s Margaretiným nožom v pleci čaká na smrť. Carrietina telekinéza má zvláštny vedľajší účinok: každý v meste vie, že požiar spôsobila Carrie Whiteová, aj keď o nej nikdy predtým nepočul, a niektoré osoby zachytávajú aj podrobnosti Carrieiných myšlienok. Sue sleduje jej myšlienkovú stopu a nájde umierajúcu Carrie. Počas telepatického rozhovoru Sue Carrie vyzýva, aby nahliadla do jej myšlienok a tak ju presvedčí, že jej nikdy nechcela ublížiť. Potom Carrie umiera.

Adaptácie

• Prvou adaptáciou románu bol rovnomenný film nakrútený v roku 1976, podľa scenára Lawrence D. Cohen. Film režíroval Brian De Palma, v hlavných úlohách sa predstavili: Sissy Spacek ako Carrie, Piper Laurie ako Margaret, Amy Irving ako Sue, Nancy Allen ako Chris, John Travolta ako Billy, Betty Buckley ako Miss Collins (zmena oproti románu z Miss Desjardin) a William Katt ako Tommy. Film je v hororovom žánri považovaný za prelomový a je považovaný za jednu z najlepších filmových adaptácií Kingovho diela. Sissy Spacek a Piper Laurie boli za výkon nominované na Cenu akadémie.
• Pokračovanie filmu pod názvom The Rage: Carrie 2 bolo nakrútené v roku 1999. Základom príbehu bola premisa, že otec Carrie mal viacero románikov a splodil aj ďalšiu dcéru s telekinetickými schopnosťami. Amy Irving si znovu zahrala rolu Sue Snell, ktorá jediná prežila krvavý masaker z pôvodného snímku. Film bol diváckym aj kritickým prepadákom.
• V roku 2002 bol natočený rovnomenný televízny film v hlavných úlohách s Angelou Bettisovou, Emilie de Ravin a Patriciou Clarksonovou. V tejto verzii Carrie na konci filmu prežíva krvavé besnenie, čo malo viesť k natočeniu seriálu.
• Dramatik Erik Jackson nadobudol Kingov súhlas zinscenovať nehudobnú paródiu, ktorá mala premiéru v roku 2006 s imitátorkou Keith Levy (tiež známou ako Sherry Vine) v hlavnej úlohe.
• V roku 2011 filmové štúdio MGM a spoločnosť Screen Gems získali práva na natočenie novej filmovej verzie, ktorá mala premiéru 18 októbra 2013. Scenár filmu napísal Roberto Aguirre-Sacasa a režisérom je Kimberly Peirce, známy napríklad natočením filmu Chlapci neplačú (Boys Don't Cry). Film by nemal byť remakom De Palmovho filmu, ale mal by byť vernejšou adaptáciou Kingovho textu. V hlavnej úlohe sa predstavila herečka Chloë Grace Moretz. Vo vedľajších úlohách sa predstavili Julianne Moore ako Carrietina matka Margaret Whiteoá a Gabriella Wilde ako Sue Snell.

Zdroje

• King, Stephen.: Carrie. Bratislava: Tatran, 1993. ISBN 80-222-0449-8.

Externé odkazy

• Official website for Carrie the Musical
• Identification characteristics Archivované 2008-03-09 na Wayback Machine for first edition copies of Carrie!
• Autor Stephen King O autorovi
• Author Stephen King^{[nefunkčný odkaz]} About the author