Charlie Parker (* 29. august 1920, Kansas City, Kansas, USA – † 12. máj 1955, New York, USA), známy aj ako „Bird“ či „Yardbird“, bol americký altsaxofonista, ktorý stál pri zrode bebopu.

Charlie Parker
Charlie Parker v roku 1947
Charlie Parker v roku 1947
Základné informácie
Popis umelca altsaxofonista a zakladateľ bebopu
Narodenie 29. august 1920
Kansas City, Kansas, USA
Úmrtie 12. máj 1955 (34 rokov)
New York, USA
Žáner džez, bebop
Hrá na nástrojoch saxofón
Webstránka charliebirdparker.com

Životopis upraviť

Narodil 29. augusta 1920 v Kansas City. Bol ovplyvnený mnohými jazzovými hudobníkmi, ktorí tam pôsobili. Ako jedenásťročný začal hrať na saxofón. Stále cvičil a zdokonaľoval sa. V sedemnástich rokoch začal hrať s Kansas City Band of Buster Smith. Dva roky strávil v New Yorku, kde mohol pozorovať pokročilejších muzikantov. Síce sa v roku 1940 vrátil späť do Kansas City, kde dva roky spolupracoval s Jay McSann's Big Band, ale New York ho príliš lákal.

Roku 1943 sa pripojil k Earl Hines' Band a potom k skupine Billy Eckstina, ktorý sa odpojil od Hinesa. Obe tieto skupiny stáli na vrchole novej jazzovej vlny. V tom čase Charlie navštevoval aj Harlem a jeho jam session s Thelonious Monkom a Kenny Clarkom.

Významný zlom prišiel o dva roky neskôr, kedy Charlie nahral sériu nahrávok, ktoré definovali nový druh muziky. Parker sa na konci roku 1945 vydal spoločne s trumpetistom Gillespiem do Kalifornie. Ich tamojší pobyt skončil katastrofálne. Západné publikum nenašlo zaľúbenie v bebope, Parker s Gillespiem sa neustále hádali a Parker nakoniec spadol do drogových problémov. V júli 1946 utrpel duševný kolaps a museli ho hospitalizovať na sedem mesiacov v Camarillo State Hospital (Kalifornia).

Po prepustení však znova dosiahol svoju vrcholnú formu. Vrátil sa do New Yorku, kde spoločne s bubeníkom Maxom Roachom a trumpetistom Milesom Davisom založil skupinu. V tom čase bol Parker najvplyvnejším a najslávnejším jazzovým muzikantom. Jeho jazzový vzostup kontrastoval s jeho osobným úpadkom. Heroínová a alkoholová závislosť ho ničila. V roku 1949 však podnikol svoje najslávnejšie turné po Európe.

Počas 50. rokov pokračoval s úžasnou hudbou, opätovne sa stretol s Gillespiem. Jeho správanie však bolo stále nevyspytateľnejšie. Potom, ako mu zomrela dcéra Pree, si siahol na svoje dno. V depresii a s narušeným zdravím našiel útočisko v newyorskom byte jazzovej patrónky, barónky Nica de Konigswater, kde 12. mája 1955 zomrel na krvácanie spôsobené zápalom pľúc.

Iné projekty upraviť