Chemická energia
Chemická energia je energia viazaná v stavbe molekúl jednotlivých látok. Poznáme asi 100 chemických prvkov, ktorých atómy sú spojené chemickými väzbami. Počas chemických reakcií dochádza k uvoľneniu energie. Týmito zmenami sa zaoberá termochémia.
Palivá upraviť
Látky ktoré reagujú so vzduchom sa okysličujú. Horením kyslíka a uhlia, ktoré obsahuje uhlík, vzniká oxid uhličitý CO2 a teplo.
Fotosyntéza upraviť
Opačný proces, pri ktorom rastliny pohlcujú oxid uhličitý CO2, vodu a vzniknuty uhlík C viažu v stenách rastlín. Rastliny sa tak zúčastňujú na kolobehu putovania uhlíka C v prírode.
Chémia a elektromagnetizmus upraviť
Spaľovanie a fotosyntéza sú protichodné reakcie. Pri fotosyntéze, slnečné žiarenie - elektromagnetické žiarenie vhodného frekvenčného rozsahu - dodáva energiu chemickým reakciám ktorými sa zaoberá fotochémia.
Elektrochémia upraviť
Pôsobením elektrickej energie v roztokoch sú rozkladané chemické zlúčeniny - elektrolýza, alebo opačne môže byť chemická energia ukladaná v elektrochemických článkoch.
Životné procesy upraviť
Biochémia skúma chemické látky a chemické procesy v živých organizmoch. Tieto procesy sú zložité, citlivé a premenlivé. Metabolizmus zahŕňa premenu stravy na energiu. V genetike stavba DNA v bunkách.
Rádioaktívne žiarenie upraviť
Každý chemický prvok je charakterizovaný počtom protónov vo vnútri jadra a štruktúrou elektrónových obalov. Jadro môže obsahovať určité množstvo neutrónov, čím sa mení hmotnosť jadra, vznikajú rozličné izotopy jedného a toho istého prvku. Izotopy sa rozpadajú a vyžarujú rádioaktívne žiarenie. Rozlišujeme ich podľa hmotnostného čísla, napr. najbežnejší izotop uhlíka 12C, alebo 14C.
Štiepenie upraviť
Niektoré ťažké prvky sa rozkladajú nielen rádioaktívnym rozpadom ale aj štiepením. Štiepenie sa využíva napr. v jadrovej elektrárni. Do jadra niektorých štiepnych materiálov – izotopov uránu 235U alebo plutónia 239Pu, narazí neutrón a rozloží jadro na dve rovnaké časti s hmotnostným číslom 120 a na neutróny s obrovským množstvom energie.
